Košice 7. februára (TASR) – Povinnosť všeobecných súdov prihliadať aj bez návrhu na premlčanie pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv nie je v súlade s ústavou. Vyplýva to z rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý v stredu vyhlásil za protiústavnú časť zákona o ochrane spotrebiteľa.

V rozpore s ústavou je paragraf 5b príslušného zákona. Ten hovorí o tom, že "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával".

Príslušné ustanovenie na ÚS SR napadol Okresný súd Košice II, ktorý riešil žalobu za nezaplatenie telekomunikačných služieb. Jedna z nezaplatených faktúr bola podľa Občianskeho zákonníka premlčaným nárokom. Podľa všeobecnej úpravy premlčania veriteľovi nemožno premlčané právo priznať, len ak sa dlžník premlčania dovolá. V prípade napadnutého paragrafu zákona o ochrane spotrebiteľa to však neplatilo a spotrebiteľ bol voči veriteľovi v konaní pred všeobecnými súdmi podstatne zvýhodnený.

"Ústavný súd konštatuje, že napadnuté ustanovenie vcelku prekračuje prah právnej istoty ako súčasti princípu právneho štátu, ako aj práva na súdnu ochranu. V tomto zmysle je porušený princíp legality, procesnej férovosti," uviedla pri vyhlásení rozhodnutia predsedníčka ÚS Ivetta Macejková.

K rozhodnutiu pléna Ústavného súdu pripájajú odlišné stanovisko Ivetta Macejková a podpredseda súdu Milan Ľalík.