Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena požaduje od novej nemeckej vlády sľub, že ak Rusko napadne Ukrajinu, projekt zastaví.
Autor TASR
Washington/Berlín 7. decembra (TASR) - USA budú tlačiť na Nemecko, aby zastavilo projekt plynovodu Nord Stream 2, ak Rusko napadne Ukrajinu, uviedla agentúra Bloomberg s odvolaním sa na dokumenty, ktoré videla, a zdroje oboznámené so záležitosťou.
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena požaduje od novej nemeckej vlády sľub, že v uvedenom prípade projekt zastaví, uviedol jeden zo zdrojov, ktorý nechcel byť menovaný, keďže rozhovory sú dôverné.
Americký prezident Joe Biden v utorok prostredníctvom videohovoru rokoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Témou mala byť aj situácia na Ukrajine. USA a NATO sa obávajú, že Rusko by mohlo začiatkom budúceho roka podniknúť inváziu na Ukrajinu, keďže ruské ozbrojené sily sa hromadia pri jej hraniciach. Putin poprel, že chce začať vojnu.
Medzi ďalšie možnosti v prípade napadnutia Ukrajiny patria sankcie proti ruským bankám a na export komodít z Ruska. USA sa chcú dohodnúť s európskymi partnermi na komplexnom balíku sankcií, ktorý by sa dal v prípade nutnosti rýchlo prijať, a pre Moskvu by bol dostatočne bolestivý, aby ju odradil od invázie. USA by chceli dokončiť dohodu o balíku odvetných opatrení proti Rusku ešte tento mesiac.
Plynovod Nord Stream 2 je dôležitý pre Putina, ktorý chce do Európy predávať viac plynu, aj pre Nemecko, ktoré je závislé od ruského plynu. Projekt bol opakovane zdrojom napätia medzi Washingtonom a Berlínom, keďže administratíva nemeckej kancelárky Angely Merkelovej ho nebola ochotná používať ako politický nástroj proti Putinovi.
Súčasťou dohody, ktorú v júli podpísala Merkelovej vláda s Bidenovou administratívou, bol aj prísľub, že Berlín bude konať, ak Rusko použije plyn ako zbraň alebo ak bude agresívne postupovať proti Ukrajine. Dohoda takisto zaisťovala Ukrajine jej status tranzitnej krajiny pre ďalšie plynovody. Výmenou za to Biden upustil od ďalších sankcií proti nemeckým firmám zapojeným do výstavby plynovodu Nord Stream 2.
Ak by Berlín zakročil proti plynovodu Nord Stream 2, ktorý je už dokončený, ale jeho prevádzka ešte nie je schválená, znamenalo by to vážne ohrozenie projektu. Podľa zdroja z prostredia európskych tajných služieb by prípadná invázia Ruska na Ukrajinu znamenala naplnenie podmienok pre sankcie proti plynovodu požadované v júlovej dohode medzi Washingtonom a Berlínom. Zdroj dodal, že geopolitické obavy, ktoré stáli za dohodou, sú teraz reálne.
Európske ceny plynu sa tento rok viac než strojnásobili. Hlavným dôvodom boli slabé dodávky z Ruska, ktoré spôsobili, že európske zásoby plynu sú na začiatku aktuálnej vykurovacej sezóny najnižšie za viac než desať rokov. Moskva opakovane vyhlásila, že môže dodávať viac plynu po spustení prevádzky kontroverzného plynovodu Nord Stream 2. Podľa niektorých európskych politikov Rusko týmto spôsobom tlačí na Nemecko a Európsku úniu, aby schválili prevádzku plynovodu Nord Stream 2.
Prevádzka plynovodu sa nemôže začať bez jeho certifikácie spolkovým úradom pre reguláciu sieťových odvetví Bundesnetzagentur (BNetzA), ktorý proces v polovici novembra zastavil. Bundesnetzagentur dospela k záveru, že môže udeliť licenciu na prevádzkovanie plynovodu Nord Stream 2 len pod podmienkou, že právna forma firmy, ktorá ho bude prevádzkovať, bude v súlade s nemeckou legislatívou. To znamená, že švajčiarska firma Nord Stream 2 AG, ktorú vlastní Gazprom, by mala vytvoriť nemeckú divíziu.
Medzi kritikov plynovodu Nord Stream 2 patria aj niektoré členské krajiny EÚ, ktoré dlhodobo argumentujú, že ešte zvýši závislosť Európy od ruského plynu. Ruský koncern Gazprom pokrýval v roku 2020 takmer tretinu spotreby plynu v Európe. S poklesom produkcie v Európe sa v krátkodobom horizonte zrejme stane ešte silnejším hráčom.
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena požaduje od novej nemeckej vlády sľub, že v uvedenom prípade projekt zastaví, uviedol jeden zo zdrojov, ktorý nechcel byť menovaný, keďže rozhovory sú dôverné.
Americký prezident Joe Biden v utorok prostredníctvom videohovoru rokoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Témou mala byť aj situácia na Ukrajine. USA a NATO sa obávajú, že Rusko by mohlo začiatkom budúceho roka podniknúť inváziu na Ukrajinu, keďže ruské ozbrojené sily sa hromadia pri jej hraniciach. Putin poprel, že chce začať vojnu.
Medzi ďalšie možnosti v prípade napadnutia Ukrajiny patria sankcie proti ruským bankám a na export komodít z Ruska. USA sa chcú dohodnúť s európskymi partnermi na komplexnom balíku sankcií, ktorý by sa dal v prípade nutnosti rýchlo prijať, a pre Moskvu by bol dostatočne bolestivý, aby ju odradil od invázie. USA by chceli dokončiť dohodu o balíku odvetných opatrení proti Rusku ešte tento mesiac.
Plynovod Nord Stream 2 je dôležitý pre Putina, ktorý chce do Európy predávať viac plynu, aj pre Nemecko, ktoré je závislé od ruského plynu. Projekt bol opakovane zdrojom napätia medzi Washingtonom a Berlínom, keďže administratíva nemeckej kancelárky Angely Merkelovej ho nebola ochotná používať ako politický nástroj proti Putinovi.
Súčasťou dohody, ktorú v júli podpísala Merkelovej vláda s Bidenovou administratívou, bol aj prísľub, že Berlín bude konať, ak Rusko použije plyn ako zbraň alebo ak bude agresívne postupovať proti Ukrajine. Dohoda takisto zaisťovala Ukrajine jej status tranzitnej krajiny pre ďalšie plynovody. Výmenou za to Biden upustil od ďalších sankcií proti nemeckým firmám zapojeným do výstavby plynovodu Nord Stream 2.
Ak by Berlín zakročil proti plynovodu Nord Stream 2, ktorý je už dokončený, ale jeho prevádzka ešte nie je schválená, znamenalo by to vážne ohrozenie projektu. Podľa zdroja z prostredia európskych tajných služieb by prípadná invázia Ruska na Ukrajinu znamenala naplnenie podmienok pre sankcie proti plynovodu požadované v júlovej dohode medzi Washingtonom a Berlínom. Zdroj dodal, že geopolitické obavy, ktoré stáli za dohodou, sú teraz reálne.
Európske ceny plynu sa tento rok viac než strojnásobili. Hlavným dôvodom boli slabé dodávky z Ruska, ktoré spôsobili, že európske zásoby plynu sú na začiatku aktuálnej vykurovacej sezóny najnižšie za viac než desať rokov. Moskva opakovane vyhlásila, že môže dodávať viac plynu po spustení prevádzky kontroverzného plynovodu Nord Stream 2. Podľa niektorých európskych politikov Rusko týmto spôsobom tlačí na Nemecko a Európsku úniu, aby schválili prevádzku plynovodu Nord Stream 2.
Prevádzka plynovodu sa nemôže začať bez jeho certifikácie spolkovým úradom pre reguláciu sieťových odvetví Bundesnetzagentur (BNetzA), ktorý proces v polovici novembra zastavil. Bundesnetzagentur dospela k záveru, že môže udeliť licenciu na prevádzkovanie plynovodu Nord Stream 2 len pod podmienkou, že právna forma firmy, ktorá ho bude prevádzkovať, bude v súlade s nemeckou legislatívou. To znamená, že švajčiarska firma Nord Stream 2 AG, ktorú vlastní Gazprom, by mala vytvoriť nemeckú divíziu.
Medzi kritikov plynovodu Nord Stream 2 patria aj niektoré členské krajiny EÚ, ktoré dlhodobo argumentujú, že ešte zvýši závislosť Európy od ruského plynu. Ruský koncern Gazprom pokrýval v roku 2020 takmer tretinu spotreby plynu v Európe. S poklesom produkcie v Európe sa v krátkodobom horizonte zrejme stane ešte silnejším hráčom.