Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko pre dotovanie baní rieši aj Európska komisia (EK), ktorá na podnet mimovládnych organizácií prešetruje, či nejde o nepovolenú štátnu pomoc.
Autor TASR
Bratislava 17. decembra (TASR) - Útlm baníctva v regióne hornej Nitry sa má riešiť s ohľadom na ľudí, ktorí sú v baniach a pridružených odvetviach zamestnaní. Ide asi o 11.000 pracovných miest. "Vláda si uvedomuje sociálny dosah tohto útlmu," povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz. Zmenu uhoľného regiónu ide Slovensko riešiť v spolupráci s Európskou komisiou v rámci jej novej platformy pre uhlie.
"Snahou vlády aj ministerstva je, aby sme v reálnom čase, ale po dôslednom zvážení riešili útlm baníctva v SR," deklaroval Ferencz. Situáciu treba podľa neho riešiť spolu s kompenzáciami pre dotknutých ľudí. "Potrebujeme nejaký čas na to, aby sme nastavili program útlmu, ktorým by sme však kompenzovali veľmi citlivo ľudí, ktorí sú v sektore zamestnaní. Konzultácie s Bruselom prebiehajú," doplnil štátny tajomník.
Slovensko pre dotovanie baní rieši aj Európska komisia (EK), ktorá na podnet mimovládnych organizácií prešetruje, či nejde o nepovolenú štátnu pomoc. Slovenské elektrárne musia vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) vyrábať elektrinu z uhlia. "Problém komunikujeme s EK, diskutujeme aj so Slovenskými elektrárňami, regiónom hornej Nitry. Ide o tzv. VHZ, ktorý aktuálne platí do roku 2030. Hneď ako bude mať ucelený program útlmu, zverejníme to," priblížil Ferencz.
Šéf envirorezortu László Sólymos (Most-Híd) počas týždňa v rámci klimatického samitu v Paríži naznačil, že elektráreň v Novákoch, ktorá je hlavným odberateľom hnedého uhlia z Hornonitrianskych baní, by mohla v rokoch 2023 až 2025 skončiť. "Netvrdil by som, že tieto roky budú platné-neplatné," reagoval na to Ferencz. Opätovne zdôraznil, že treba hľadať vyzreté riešenie.
Útlm hnedouhoľného baníctva a spaľovania uhlia je vzhľadom na ich ekonomické, sociálne, klimatické, zdravotné a environmentálne dôsledky podľa ochranárov len otázkou času. Priatelia Zeme poukazujú, že v rozvinutých krajinách sa uzatvárajú uholné bane aj uholné elektrárne a dlhodobo klesá zamestnanosť v tomto sektore. Ako prvý krok navrhujú otvorenú diskusiu o rozvojových perspektívach hornej Nitry.
O potrebe útlmu výroby elektriny z uhlia hovoria aj vládni analytici v tohtoročnej revízii výdavkov na životné prostredie. Elektráreň v Novákoch je druhý najväčší producent emisií skleníkových plynov aj prachových častíc. Analytici z Inštitútu environmentálnej politiku (IEP) pri envirorezorte odhadli, že postupným útlmom by sa okrem takmer 100 miliónov eur na vyšších cenách elektriny pre dotovanie málo kvalitného uhlia vedelo ušetriť približne 500 miliónov eur ročne na zdravotných benefitoch a dlhšom živote ľudí.
Slovensko musí, aj v zmysle záväzkov z parížskej klimatickej dohody, postupne prechádzať na udržateľnejší a environmentálne menej škodlivý model ekonomiky. Ozeleneniu uhoľných regiónov má pomôcť nová platforma pre uhlie, ktorú tento mesiac spustila EK. V rámci nej sa má podporiť rozvoj lokálnej infraštruktúry či lokálny priemysel. Na čo konkrétne by mohla smerovať podpora od Európskej komisie, sa podľa Ferencza aktuálne identifikuje.
"Snahou vlády aj ministerstva je, aby sme v reálnom čase, ale po dôslednom zvážení riešili útlm baníctva v SR," deklaroval Ferencz. Situáciu treba podľa neho riešiť spolu s kompenzáciami pre dotknutých ľudí. "Potrebujeme nejaký čas na to, aby sme nastavili program útlmu, ktorým by sme však kompenzovali veľmi citlivo ľudí, ktorí sú v sektore zamestnaní. Konzultácie s Bruselom prebiehajú," doplnil štátny tajomník.
Slovensko pre dotovanie baní rieši aj Európska komisia (EK), ktorá na podnet mimovládnych organizácií prešetruje, či nejde o nepovolenú štátnu pomoc. Slovenské elektrárne musia vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) vyrábať elektrinu z uhlia. "Problém komunikujeme s EK, diskutujeme aj so Slovenskými elektrárňami, regiónom hornej Nitry. Ide o tzv. VHZ, ktorý aktuálne platí do roku 2030. Hneď ako bude mať ucelený program útlmu, zverejníme to," priblížil Ferencz.
Šéf envirorezortu László Sólymos (Most-Híd) počas týždňa v rámci klimatického samitu v Paríži naznačil, že elektráreň v Novákoch, ktorá je hlavným odberateľom hnedého uhlia z Hornonitrianskych baní, by mohla v rokoch 2023 až 2025 skončiť. "Netvrdil by som, že tieto roky budú platné-neplatné," reagoval na to Ferencz. Opätovne zdôraznil, že treba hľadať vyzreté riešenie.
Útlm hnedouhoľného baníctva a spaľovania uhlia je vzhľadom na ich ekonomické, sociálne, klimatické, zdravotné a environmentálne dôsledky podľa ochranárov len otázkou času. Priatelia Zeme poukazujú, že v rozvinutých krajinách sa uzatvárajú uholné bane aj uholné elektrárne a dlhodobo klesá zamestnanosť v tomto sektore. Ako prvý krok navrhujú otvorenú diskusiu o rozvojových perspektívach hornej Nitry.
O potrebe útlmu výroby elektriny z uhlia hovoria aj vládni analytici v tohtoročnej revízii výdavkov na životné prostredie. Elektráreň v Novákoch je druhý najväčší producent emisií skleníkových plynov aj prachových častíc. Analytici z Inštitútu environmentálnej politiku (IEP) pri envirorezorte odhadli, že postupným útlmom by sa okrem takmer 100 miliónov eur na vyšších cenách elektriny pre dotovanie málo kvalitného uhlia vedelo ušetriť približne 500 miliónov eur ročne na zdravotných benefitoch a dlhšom živote ľudí.
Slovensko musí, aj v zmysle záväzkov z parížskej klimatickej dohody, postupne prechádzať na udržateľnejší a environmentálne menej škodlivý model ekonomiky. Ozeleneniu uhoľných regiónov má pomôcť nová platforma pre uhlie, ktorú tento mesiac spustila EK. V rámci nej sa má podporiť rozvoj lokálnej infraštruktúry či lokálny priemysel. Na čo konkrétne by mohla smerovať podpora od Európskej komisie, sa podľa Ferencza aktuálne identifikuje.
