Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 23. december 2024Meniny má Nadežda
< sekcia Ekonomika

Pol percenta z hodnoty stavby z verejných prostriedkov pôjde na umenie

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Nová stavebná legislatíva prináša opätovne diela výtvarného umenia do architektúry verejných priestorov, uviedol Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Bratislava 8. novembra (TASR) - Od 1. apríla 2024 bude podľa zákona o výstavbe súčasťou stavieb obstarávaných z verejných prostriedkov umiestnenie umeleckého diela v hodnote najmenej 0,5 % z predpokladanej hodnoty stavby. Dielo pritom musí byť na verejne prístupnom mieste a obstarané v súťaži. Informoval o tom Úrad pre územné plánovanie a výstavbu (ÚUPV) SR, ktorý v stredu konferenciou "Umenie v architektúre" otvoril multiodborovú odbornú diskusiu.

"Nová stavebná legislatíva prináša opätovne diela výtvarného umenia do architektúry verejných priestorov. V tomto nadväzuje na známu Hlavu V, uzákonenú v roku 1965. Do roku 1990 vďaka tomu vzniklo veľké množstvo diel, ktorých kvality dnes často nanovo objavujeme v exteriéroch i galériách," uviedol úrad na sociálnej sieti.

Zákon o výstavbe svojím prístupom podľa podpredsedníčky úradu Miloty Sidorovej predbieha Českú republiku. "Tam sa debata o kvalitných umeleckých dielach vo verejnom priestore ešte len začína. Slovensko od apríla budúceho roka nastúpi na cestu prehodnotenia využívania verejných investícií, ktoré doteraz kládlo dôraz výhradne na cenu. Znamená to návrat umenia do architektúry," vysvetlila Sidorová.

Povinnosť sa bude vzťahovať na stavby financované z verejných prostriedkov, pri ktorých predpokladaná hodnota podľa osobitného predpisu je vyššia ako 500.000 eur pri stavbách na účely školstva, starostlivosti o zdravie, kultúry, sociálnych vecí a stavbách, ktoré sú verejným priestranstvom, alebo vyššia ako milión eur pri ostatných stavbách.

Prítomnosť umenia vo verejnom priestore má podľa predsedníčky Slovenskej komory architektov Nory Vranovej silu vytvárať pocit súnáležitosti s prostredím, v ktorom človek žije. "Priamym následkom pozitívneho vzťahu k prostrediu je prirodzená potreba jeho obyvateľov zaujímať sa o veci verejné, zveľaďovať náš spoločný životný priestor. V duchu iniciatívy Nový európsky Bauhaus tak umenie kultivuje nielen architektúru ako takú, ale najmä jej používateľov," dodala.