Bratislava 30. marca (TASR) - Slovenské banky v minulom roku zaznamenali dynamický rast úverov na bývanie. Medziročne zmena stavu úverov na bývanie bola vyššia ako počas predkrízových rokov 2007 a 2008. "Celkovo zažívame obdobie najrýchlejšieho zadlžovania domácností s dlhodobým efektom," konštatuje sa v aktuálnom čísle odborného bankového časopisu Biatec, ktorý vydáva Národná banka Slovenska (NBS).

Rast úverov na Slovensku bol pritom rýchlejší aj v porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie. "Priemerný rast úverov vlani bol na Slovensku vôbec najvyšší v rámci celej Európskej únie. Z hľadiska podielu dlhov domácností na ich konečnej spotrebe patrí Slovensko stále medzi najmenej zadlžené ekonomiky únie," píše sa v Biatecu.

Za minuloročným rastom úverov pritom možno hľadať najmä pokles úrokových sadzieb, rast miezd, či zlepšenie situácie na trhu práce. "Pokles úrokových sadzieb bol na Slovensku najväčší v rámci celej eurozóny. Takáto dynamika úrokových sadzieb znižuje mesačnú splátku a umožňuje kvalifikovať sa na úver čoraz väčšiemu množstvu klientov vrátane nízkopríjmových skupín," uvádza sa v odbornom bankovom časopise.

Klesajúce úrokové sadzby zvyčajne prinášajú výhody pre tých dlžníkov, ktorí majú kratšiu fixáciu úrokovej sadzby. "Umožňujú im splácať ten istý dlh s nižšou mesačnou splátkou, alebo nižšie úrokové sadzby umožňujú nezmenenou splátkou obsluhovať vyšší dlh," konštatuje sa v Biatecu.

Ceny nehnuteľností pritom za posledných 10 rokov zaznamenali dynamický vývoj. Ako sa uvádza v bankovom časopise, od roku 2005 do roku 2008 stihli ceny bývania vzrásť o 112 %, následne v priebehu niekoľkých mesiacov klesli o vyše 23 % a nakoniec sa počas posledných piatich rokov zvyšovali rozdiely vo vývoji medzi rôznymi geografickými segmentmi v rámci Slovenska. "V bankovom sektore rastie koncentrácia priameho financovania bývania, ale aj zabezpečenia tohto financovania," píše sa v Biatecu s tým, že slovenské domácnosti držia prvenstvo v miere vlastníctva nehnuteľností, v ktorých bývajú.

Vývoj na trhu nehnuteľností však môže predstavovať určité riziká pre bankový sektor. "Vysoká miera prepojenia na trh nehnuteľností je na strane bánk, ako aj na strane domácností. V tomto kontexte je znepokojujúce, že v poslednom období sa zvyšoval priemerný podiel výšky úveru na hodnote nehnuteľnosti," konštatuje sa v Biatecu s tým, že zároveň nie je možné určiť, či aktuálne ceny bývania majú potenciál rásť alebo klesať.

Pretrvávajúce nízke úrokové sadzby však majú vplyv aj na vnímanie rizík z pohľadu samotných bánk. Finančné domy by preto mali prihliadať pri schvaľovaní danej výšky úveru na to, či ho bude klient schopný z dlhodobého hľadiska splácať. "Neprimeranosť úveru môže mať korene napríklad v príliš dlhej splatnosti úveru, v nedostatočnom overení príjmov alebo výdavkov klienta, či v nezdravom spoliehaní sa na zabezpečenie," uvádza sa v Biatecu.

Túto problematiku NBS rieši už dlhodobo, preto pristúpila už vlani k vydaniu odporúčaní, ktorými sa majú banky pri poskytovaní pôžičiek riadiť. Finančné domy tak majú lepšie zvládať riziká spojené s vývojom na trhu retailových úverov.