Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K poklesu zamestnanosti došlo vo väčšine krajov, najviac v Žilinskom o 3,2 %, v Košickom kraji o 2,7 % a Bratislavskom kraji o 2,5 %.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. júna (TASR) - Pokles výkonnosti ekonomiky sa premietol aj vo vývoji zamestnanosti. Po raste, ktorý sa udržal v posledných šiestich rokoch, zamestnanosť v 1. štvrťroku tohto roka klesla o 1,4 %. Počet pracujúcich sa v absolútnom vyjadrení znížil o 36.100 na 2,6 milióna osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti 4. štvrťroku 2019 klesla o 0,8 % na 2,6 milióna osôb. Vyplýva to z najnovších údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR.
Miera zamestnanosti ľudí vo veku 20 až 64 rokov medziročne klesla o 0,5 percentuálneho bodu (p.b.) na 73 %. Miera zamestnanosti mužov sa znížila o 0,7 p.b. na 79,2 % a žien o 0,3 p.b. na 66,7 %. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí sa zamestnanosť na území Slovenska znížila o 1,5 % na 2,4 milióna osôb.
Zníženie zamestnanosti bolo sprevádzané okrem rastu nezamestnanosti aj zvýšením počtu obyvateľstva mimo trhu práce. Počet ekonomicky neaktívnych osôb medziročne vzrástol o 36.000 na 1,9 milióna osôb.
Zamestnanosť najvýraznejšie klesla v službách, za celý sektor sa v 1. štvrťroku 2020 počet pracujúcich znížil o 45.400 osôb. Z jednotlivých odvetví služieb boli najväčšie úbytky pracujúcich v doprave a skladovaní o 16.300, ubytovacích a stravovacích službách o 13.600, v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 10.800 a vo vzdelávaní o 9100 osôb. Pokles pracujúcich bol aj v stavebníctve o 9700 osôb.
Pokles počtu pracujúcich bol ovplyvnený nižším počtom zamestnancov o 1,9 % na 2,2 milióna osôb. Počet podnikateľov sa zvýšil o 1,6 % na 380.200 osôb.
Podľa vekového zloženia sa zamestnanosť najviac znížila u pracujúcich vo veku 25 až 34 rokov o 24.500 osôb. Počet prajúcich klesol aj v kategórii 50- až 54-ročných, ale aj u 15- až 24-ročných. Z kategórií, ktoré zaznamenali rast, najviac pracujúcich pribudlo vo veku 60 a viac rokov.
K poklesu zamestnanosti došlo vo väčšine krajov, najviac v Žilinskom o 3,2 %, v Košickom kraji o 2,7 % a Bratislavskom kraji o 2,5 %. Miera zamestnanosti sa medziročne znížila najviac v Bratislavskom kraji o 2,1 p.b., jej úroveň však bola medzi krajmi aj v 1. štvrťroku 2020 najvyššia (79,9 %). Najnižšia bola v krajoch východného Slovenska, v Prešovskom na úrovni 68 % a v Košickom kraji na úrovni 68,1 %.
Tempo poklesu počtu pracujúcich v zahraničí sa oproti 1. štvrťroku 2019 spomalilo o 10,7 p.b. na 0,3 %. Celkový počet sa medziročne znížil na 126.000 osôb. Z hľadiska odvetví najviac ľudí pracovalo v stavebníctve, v priemysle, v zdravotníctve a v sociálnej pomoci. V rámci európskych krajín Slováci pracovali hlavne v Rakúsku, Česku a v Nemecku. Za prácou do zahraničia odchádzalo najviac pracujúcich z Prešovského a Nitrianskeho kraja.
V 1. štvrťroku tohto roka bolo v hospodárstve medziročne ponúkaných o 26,1 % menej voľných pracovných miest. V priemere ich počet dosiahol 18.308. Pracovné ponuky sa znížili vo väčšine odvetví, najviac v priemyselnej výrobe a v stavebníctve.
Dlhodobý trend poklesu nezamestnanosti na Slovensku sa v 1. štvrťroku tohto roka zastavil. Nezamestnanosť sa zvýšila prvýkrát po šiestich rokoch, medziročne o 0,2 percentuálneho bodu (p.b.), keď dosiahla šesť percent. Počet nezamestnaných vzrástol o 1800 na 161.600 osôb. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.
V prípade žien vzrástla nezamestnanosť o 0,2 p.b. na 6,2 % a u mužov o 0,1 p.b. na 5,8 %. Sezónne očistená nezamestnanosť sa oproti 4. štvrťroku minulého roka zvýšila o štyri percentá na 160.700 ľudí.
Počet nezamestnaných sa zvýšil vo väčšine vekových skupín. Najviac vzrástol u 35- až 49-ročných, a to o 6000 osôb. Medziročný úbytok zaznamenali len vekové kategórie 25- až 34-ročných a 55- až 59-ročných.
Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili z celkovej nezamestnanosti 21,5 %, ich podiel sa medziročne znížil o jeden percentuálny bod.
Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle (23,3 %), obchode (8,8 %) a v ubytovacích a stravovacích službách (6,7 %).
Najvyššia nezamestnanosť je dlhodobo v Prešovskom kraji, v 1. štvrťroku 2020 sa ešte prehĺbila. Pri raste o 11,2 % počet nezamestnaných v tomto kraji dosiahol 46.700 osôb. Nezamestnaní pribudli aj v Žilinskom o 35,8 % a Bratislavskom kraji o 56,2 %. V týchto krajoch sa zároveň zvýšila regionálna miera nezamestnanosti, v Žilinskom a Prešovskom kraji zhodne o 1,3 p.b. a v Bratislavskom kraji o 1,2 p.b. Najvyššia miera nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji (11,7 %) a, naopak, najnižšia bola v Trenčianskom kraji (2,9 %).
Miera zamestnanosti ľudí vo veku 20 až 64 rokov medziročne klesla o 0,5 percentuálneho bodu (p.b.) na 73 %. Miera zamestnanosti mužov sa znížila o 0,7 p.b. na 79,2 % a žien o 0,3 p.b. na 66,7 %. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí sa zamestnanosť na území Slovenska znížila o 1,5 % na 2,4 milióna osôb.
Zníženie zamestnanosti bolo sprevádzané okrem rastu nezamestnanosti aj zvýšením počtu obyvateľstva mimo trhu práce. Počet ekonomicky neaktívnych osôb medziročne vzrástol o 36.000 na 1,9 milióna osôb.
Zamestnanosť najvýraznejšie klesla v službách, za celý sektor sa v 1. štvrťroku 2020 počet pracujúcich znížil o 45.400 osôb. Z jednotlivých odvetví služieb boli najväčšie úbytky pracujúcich v doprave a skladovaní o 16.300, ubytovacích a stravovacích službách o 13.600, v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 10.800 a vo vzdelávaní o 9100 osôb. Pokles pracujúcich bol aj v stavebníctve o 9700 osôb.
Pokles počtu pracujúcich bol ovplyvnený nižším počtom zamestnancov o 1,9 % na 2,2 milióna osôb. Počet podnikateľov sa zvýšil o 1,6 % na 380.200 osôb.
Podľa vekového zloženia sa zamestnanosť najviac znížila u pracujúcich vo veku 25 až 34 rokov o 24.500 osôb. Počet prajúcich klesol aj v kategórii 50- až 54-ročných, ale aj u 15- až 24-ročných. Z kategórií, ktoré zaznamenali rast, najviac pracujúcich pribudlo vo veku 60 a viac rokov.
K poklesu zamestnanosti došlo vo väčšine krajov, najviac v Žilinskom o 3,2 %, v Košickom kraji o 2,7 % a Bratislavskom kraji o 2,5 %. Miera zamestnanosti sa medziročne znížila najviac v Bratislavskom kraji o 2,1 p.b., jej úroveň však bola medzi krajmi aj v 1. štvrťroku 2020 najvyššia (79,9 %). Najnižšia bola v krajoch východného Slovenska, v Prešovskom na úrovni 68 % a v Košickom kraji na úrovni 68,1 %.
Tempo poklesu počtu pracujúcich v zahraničí sa oproti 1. štvrťroku 2019 spomalilo o 10,7 p.b. na 0,3 %. Celkový počet sa medziročne znížil na 126.000 osôb. Z hľadiska odvetví najviac ľudí pracovalo v stavebníctve, v priemysle, v zdravotníctve a v sociálnej pomoci. V rámci európskych krajín Slováci pracovali hlavne v Rakúsku, Česku a v Nemecku. Za prácou do zahraničia odchádzalo najviac pracujúcich z Prešovského a Nitrianskeho kraja.
V 1. štvrťroku tohto roka bolo v hospodárstve medziročne ponúkaných o 26,1 % menej voľných pracovných miest. V priemere ich počet dosiahol 18.308. Pracovné ponuky sa znížili vo väčšine odvetví, najviac v priemyselnej výrobe a v stavebníctve.
Štatistický úrad: Miera nezamestnanosti na Slovensku v 1. štvrťroku vzrástla na 6 %
Dlhodobý trend poklesu nezamestnanosti na Slovensku sa v 1. štvrťroku tohto roka zastavil. Nezamestnanosť sa zvýšila prvýkrát po šiestich rokoch, medziročne o 0,2 percentuálneho bodu (p.b.), keď dosiahla šesť percent. Počet nezamestnaných vzrástol o 1800 na 161.600 osôb. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.
V prípade žien vzrástla nezamestnanosť o 0,2 p.b. na 6,2 % a u mužov o 0,1 p.b. na 5,8 %. Sezónne očistená nezamestnanosť sa oproti 4. štvrťroku minulého roka zvýšila o štyri percentá na 160.700 ľudí.
Počet nezamestnaných sa zvýšil vo väčšine vekových skupín. Najviac vzrástol u 35- až 49-ročných, a to o 6000 osôb. Medziročný úbytok zaznamenali len vekové kategórie 25- až 34-ročných a 55- až 59-ročných.
Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili z celkovej nezamestnanosti 21,5 %, ich podiel sa medziročne znížil o jeden percentuálny bod.
Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle (23,3 %), obchode (8,8 %) a v ubytovacích a stravovacích službách (6,7 %).
Najvyššia nezamestnanosť je dlhodobo v Prešovskom kraji, v 1. štvrťroku 2020 sa ešte prehĺbila. Pri raste o 11,2 % počet nezamestnaných v tomto kraji dosiahol 46.700 osôb. Nezamestnaní pribudli aj v Žilinskom o 35,8 % a Bratislavskom kraji o 56,2 %. V týchto krajoch sa zároveň zvýšila regionálna miera nezamestnanosti, v Žilinskom a Prešovskom kraji zhodne o 1,3 p.b. a v Bratislavskom kraji o 1,2 p.b. Najvyššia miera nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji (11,7 %) a, naopak, najnižšia bola v Trenčianskom kraji (2,9 %).
