Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Problémom je najmä slabá podpora štátu. Kým slovenský štátny rozpočet prispieva na 3. pilier ročne sumou približne 10 miliónov eur, český je s podporou až 300 miliónov eur oveľa štedrejší.
Autor TASR
Bratislava 15. decembra (TASR) - V 3. dôchodkovom pilieri si aktuálne sporí len zhruba 12 % Slovákov. V susednom Česku tak robia až dve tretiny obyvateľstva. Problémom je najmä slabá podpora štátu. Kým slovenský štátny rozpočet prispieva na 3. pilier ročne sumou približne 10 miliónov eur, český je s podporou až 300 miliónov eur oveľa štedrejší. Tvrdí to Peter Brudňák, generálny riaditeľ NN Tatry – Sympatia, doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.
Slovensko sa v roku 2060 stane najstaršou krajinou Európskej únie. Konštatuje to aj správa Európskej komisie. V dôchodkovom veku bude každý tretí Slovák, dnes je to zhruba každý šiesty. Napriek tomu, že podľa odborníkov je tento trend nezvratný, súčasní pracujúci, teda budúci dôchodcovia, sa na to nijako zvlášť nepripravujú.
Pracujúci Slováci si na penziu povinne posielajú 18 % z príjmu. Z toho sa budú vypočítavať ich budúce dôchodky z 1. a niektorým aj z 2. piliera. Priemerný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne pritom dnes predstavuje len 417 eur.
"Musíme si uvedomiť, že aktuálne žijeme tie najlepšie časy a z pohľadu demografie nevyzerá naša budúcnosť práve najružovejšie. Nemôžeme očakávať, že štátne dôchodky budú o niekoľko rokov vyššie. Je načase si priznať, že pri súčasnom nastavení nám dôchodok nebude stačiť na dôstojný život v starobe. Mali by sme si preto čo najskôr začať iniciatívne odkladať aj nad zákonom stanovenú hranicu," Zdôrazňuje Brudňák.
Na potrebe vyššej štátnej podpory sa už zhodujú tak zástupcovia doplnkových dôchodkových spoločností, ako aj ministerstvo práce, zamestnávatelia a odbory.
Dnes si v 3. pilieri sporí 713.000 Slovákov. Ich majetok predstavoval ku koncu prvého polroka tohto roka 1,56 miliardy eur, čo je oproti začiatku roka 2016 nárast o 5,5 %. V tomto zvýšení sú nové vklady sporiteľov, no nemalú časť tvorí i zhodnotenie investícií.
Zo štatistiky NBS totiž vyplýva, že doplnkové dôchodkové spoločnosti začali pred časom sťahovať prostriedky z nízko úročených, hoci bezpečných aktív a smerovať ich viac do akcií. To prinieslo vyššie zhodnotenie. Tento trend pokračuje a podiel majetku uloženého v akciách stúpol v prvom polroku 2016 z 18 na 22 %. Vytvára to tak dobrý základ na ďalší výnos v budúcnosti.
Pre sporiteľov platí, že v dobrých časoch je lepšie investovať do rastových fondov, ktoré viac investujú do akcií, a naopak, v horších časoch sa treba viac sústrediť na konzervatívne alebo vyvážené fondy investujúce do dlhopisov.
Zamestnanec sa môže zapojiť do sporenia v 3. pilieri uzatvorením účastníckej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, na základe ktorej si na svoj osobný účet prispieva sám alebo prostredníctvom zamestnávateľa. Výška pravidelného príspevku je na individuálnom uvážení každého účastníka sporenia a dá sa v čase meniť. Môže si pritom vybrať jeden alebo viacero doplnkových dôchodkových fondov danej spoločnosti. Z daňového základu je možné odrátať si príspevky v hodnote až 180 eur ročne.
Účastníkovi sporenia môže prispievať i zamestnávateľ, pokiaľ má s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu. Príspevky zamestnávateľa za svojich zamestnancov sú daňovým výdavkom až do výšky 6 % ročne zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnancov. Tretí pilier sa tak stal v progresívnych spoločnostiach súčasťou zamestnaneckých benefitov a sociálneho programu.
Slovensko sa v roku 2060 stane najstaršou krajinou Európskej únie. Konštatuje to aj správa Európskej komisie. V dôchodkovom veku bude každý tretí Slovák, dnes je to zhruba každý šiesty. Napriek tomu, že podľa odborníkov je tento trend nezvratný, súčasní pracujúci, teda budúci dôchodcovia, sa na to nijako zvlášť nepripravujú.
Pracujúci Slováci si na penziu povinne posielajú 18 % z príjmu. Z toho sa budú vypočítavať ich budúce dôchodky z 1. a niektorým aj z 2. piliera. Priemerný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne pritom dnes predstavuje len 417 eur.
"Musíme si uvedomiť, že aktuálne žijeme tie najlepšie časy a z pohľadu demografie nevyzerá naša budúcnosť práve najružovejšie. Nemôžeme očakávať, že štátne dôchodky budú o niekoľko rokov vyššie. Je načase si priznať, že pri súčasnom nastavení nám dôchodok nebude stačiť na dôstojný život v starobe. Mali by sme si preto čo najskôr začať iniciatívne odkladať aj nad zákonom stanovenú hranicu," Zdôrazňuje Brudňák.
Na potrebe vyššej štátnej podpory sa už zhodujú tak zástupcovia doplnkových dôchodkových spoločností, ako aj ministerstvo práce, zamestnávatelia a odbory.
Dnes si v 3. pilieri sporí 713.000 Slovákov. Ich majetok predstavoval ku koncu prvého polroka tohto roka 1,56 miliardy eur, čo je oproti začiatku roka 2016 nárast o 5,5 %. V tomto zvýšení sú nové vklady sporiteľov, no nemalú časť tvorí i zhodnotenie investícií.
Zo štatistiky NBS totiž vyplýva, že doplnkové dôchodkové spoločnosti začali pred časom sťahovať prostriedky z nízko úročených, hoci bezpečných aktív a smerovať ich viac do akcií. To prinieslo vyššie zhodnotenie. Tento trend pokračuje a podiel majetku uloženého v akciách stúpol v prvom polroku 2016 z 18 na 22 %. Vytvára to tak dobrý základ na ďalší výnos v budúcnosti.
Pre sporiteľov platí, že v dobrých časoch je lepšie investovať do rastových fondov, ktoré viac investujú do akcií, a naopak, v horších časoch sa treba viac sústrediť na konzervatívne alebo vyvážené fondy investujúce do dlhopisov.
Zamestnanec sa môže zapojiť do sporenia v 3. pilieri uzatvorením účastníckej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, na základe ktorej si na svoj osobný účet prispieva sám alebo prostredníctvom zamestnávateľa. Výška pravidelného príspevku je na individuálnom uvážení každého účastníka sporenia a dá sa v čase meniť. Môže si pritom vybrať jeden alebo viacero doplnkových dôchodkových fondov danej spoločnosti. Z daňového základu je možné odrátať si príspevky v hodnote až 180 eur ročne.
Účastníkovi sporenia môže prispievať i zamestnávateľ, pokiaľ má s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu. Príspevky zamestnávateľa za svojich zamestnancov sú daňovým výdavkom až do výšky 6 % ročne zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnancov. Tretí pilier sa tak stal v progresívnych spoločnostiach súčasťou zamestnaneckých benefitov a sociálneho programu.
