Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Napríklad pri strategických investíciách, ktoré generujú veľa pracovných miest. A to nielen priamo, ale aj nepriamo vytváraním siete subdodávateľov, ako sa to deje napríklad pri automobilkách.
Autor TASR
Bratislava 9. novembra (TASR) – Investičné stimuly považuje ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž za správne len vo výnimočných situáciách. Napríklad pri strategických investíciách, ktoré generujú veľa pracovných miest. A to nielen priamo, ale aj nepriamo vytváraním siete subdodávateľov, ako sa to deje napríklad pri automobilkách.
Či bude forma dotácie priama, alebo prostredníctvom daňových úľav, nie je podľa neho až také dôležité. "Nejakým spôsobom sa to vo verejných financiách prejaví aj tak. Podstatný je skôr účel," konštatoval pre TASR Baláž.
Dotácie štátu na podporu pracovných miest však podľa neho nie sú investičnou pomocou. "Je to podplácanie investorov, a to je zlý príklad. Na ďalší rok sa postavia do radu ďalšie firmy, ktoré budú žiadať takéto dotácie," varoval ekonóm.
Podľa riaditeľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Igora Kissa je štátna pomoc súkromným podnikom namieste v prípade stagnácie hospodárstva, kedy má štát záujem o posilnenie produkcie prípadne zníženie nezamestnanosti. "Na jednej strane pomáha zlepšiť situáciu v ekonomike zachovaním pracovných miest a produkcie. Na druhej strane ničí konkurenčné prostredie, ktoré by si samé malo vyčleňovať, ktoré podniky majú potenciál a ktoré nie," vysvetlil.
Pomoc by mala podľa jeho slov určite smerovať na podporu domácich malých a stredných podnikateľov, ktorí tvoria veľkú časť hospodárstva. "Podpora takýchto domácich producentov by umožnila ich väčší rozvoj a Slovensku by postupne dala možnosť uvoľniť sa z naviazanosti na jeden druh produkcie, ktorým je automobilový priemysel," doplnil Kiss.
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) považuje investičné stimuly za najhoršiu formu podpory hospodárstva. "Ide o podporu vybraných podnikov na náklady všetkých ostatných súkromných podnikov na Slovensku," domnieva sa riaditeľ inštitútu Richard Ďurana. Takáto podpora spôsobuje podľa neho neželanú zmenu štruktúry hospodárstva, pretože odčerpáva zdroje odtiaľ, kde pracujú efektívne, tam, kde ukáže prstom úradník.
"INESS dlhodobo navrhuje investičné stimuly zrušiť," konštatoval Ďurana. Nižšie dane, nižšie odvody na prácu a lepšia vymožiteľnosť práva či nižšia administratívna záťaž, to sú podľa neho najlepšie stimuly. "Pomôžu nielen zahraničným, ale aj plošne všetkým domácim investorom, súčasným aj budúcim," doplnil.
Či bude forma dotácie priama, alebo prostredníctvom daňových úľav, nie je podľa neho až také dôležité. "Nejakým spôsobom sa to vo verejných financiách prejaví aj tak. Podstatný je skôr účel," konštatoval pre TASR Baláž.
Dotácie štátu na podporu pracovných miest však podľa neho nie sú investičnou pomocou. "Je to podplácanie investorov, a to je zlý príklad. Na ďalší rok sa postavia do radu ďalšie firmy, ktoré budú žiadať takéto dotácie," varoval ekonóm.
Podľa riaditeľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Igora Kissa je štátna pomoc súkromným podnikom namieste v prípade stagnácie hospodárstva, kedy má štát záujem o posilnenie produkcie prípadne zníženie nezamestnanosti. "Na jednej strane pomáha zlepšiť situáciu v ekonomike zachovaním pracovných miest a produkcie. Na druhej strane ničí konkurenčné prostredie, ktoré by si samé malo vyčleňovať, ktoré podniky majú potenciál a ktoré nie," vysvetlil.
Pomoc by mala podľa jeho slov určite smerovať na podporu domácich malých a stredných podnikateľov, ktorí tvoria veľkú časť hospodárstva. "Podpora takýchto domácich producentov by umožnila ich väčší rozvoj a Slovensku by postupne dala možnosť uvoľniť sa z naviazanosti na jeden druh produkcie, ktorým je automobilový priemysel," doplnil Kiss.
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) považuje investičné stimuly za najhoršiu formu podpory hospodárstva. "Ide o podporu vybraných podnikov na náklady všetkých ostatných súkromných podnikov na Slovensku," domnieva sa riaditeľ inštitútu Richard Ďurana. Takáto podpora spôsobuje podľa neho neželanú zmenu štruktúry hospodárstva, pretože odčerpáva zdroje odtiaľ, kde pracujú efektívne, tam, kde ukáže prstom úradník.
"INESS dlhodobo navrhuje investičné stimuly zrušiť," konštatoval Ďurana. Nižšie dane, nižšie odvody na prácu a lepšia vymožiteľnosť práva či nižšia administratívna záťaž, to sú podľa neho najlepšie stimuly. "Pomôžu nielen zahraničným, ale aj plošne všetkým domácim investorom, súčasným aj budúcim," doplnil.
