Po rokoch patovej situácie tak získali rozhovory o globálnej dani tento rok nový impulz po nástupe amerického prezidenta Joa Bidena do funkcie v januári.
Autor TASR
Benátky 9. júla (TASR) - Ministri financií a centrálni bankári zo skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík) sa v piatok stretnú v Benátkach, po prvý raz od začiatku pandémie ochorenia COVID-19. Hlavnou témou ich rokovaní bude reforma podnikových daní, ktorá má priniesť spravodlivejší výber daní.
Ekonomiky z G20 získajú najviac z predbežnej dohody minimálnej globálnej dane, ktorú sprostredkovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), zatiaľ čo daňové raje najviac stratia.
Kým nadnárodné spoločnosti generujú väčšinu svojich príjmov v USA, Nemecku, Francúzsku a ďalších krajinách G20, oficiálne sídlo majú v štátoch s nízkymi daňami. Na základe návrhu dohody OECD, ku ktorej sa pripojilo 131 štátov, minimálna globálna daň vo výške 15 % prinesie dodatočný ročný príjem asi 150 miliárd eur.
Mnoho štátov má daňové sadzby vyššie ako 15 % len na papieri, pretože povoľujú toľko výnimiek, že firmy nakoniec platia oveľa menej. Väčšina z týchto výnimiek by sa po zavedení globálnej dane skončila.
Francúzsky úrad CAE, ktorý vypracováva ekonomické analýzy pre vládu vypočítal, že Paríž by pravdepodobne získal ďalších 6 miliárd eur na daniach ročne, Nemecko by mohlo vybrať 8,3 miliardy eur a USA takmer 15 miliárd eur. Z globálnej dane by mala profitovať aj Čína, pričom by mala byť schopná naďalej poskytovať určité daňové stimuly na podporu rozvoja podnikania.
Britský minister financií Rishi Sunak pred odchodom do Benátok vyzval kolegov na pokrok pri globálnej dohode o minimálnej dani a o spôsobe rozdelenia výnosov od veľkých nadnárodných spoločností.
Sunak minulý mesiac viedol rokovania skupiny G7, siedmich najbohatších štátov sveta, na ktorých sa podarilo dosiahnuť dohodu o minimálnej globálnej dani. Tú minulý týždeň podporilo 131 štátov, ktoré sa zúčastnili rokovaní OECD.
Po rokoch patovej situácie tak získali rozhovory o globálnej dani tento rok nový impulz po nástupe amerického prezidenta Joa Bidena do funkcie v januári.
Ale o kľúčových detailoch a potenciálnych úľavách sa ešte musí rozhodnúť a akúkoľvek dohodu bude musieť schváliť Kongres USA, kde mnohým zákonodarcom chýba nadšenie ministerky financií Janet Yellenovej pre vyššie dane z podnikania.
Sunak pred zasadnutím G20 vyhlásil, že nastal čas, aby medzinárodné spoločenstvo využilo súčasnú "dynamiku" a dohodlo sa na na detailoch dohody do konca októbra.
Francúzsky minister financií Bruno Le Maire v utorok (6. 7.) vyhlásil, že jeho kolegovia z G20 sú pripravení schváliť navrhovanú revíziu spôsobu, akým nadnárodné spoločnosti platia dane.
Sunak plánuje tiež usporiadať v sobotu (10. 7.) ráno v Benátkach stretnutie G7, na ktorom sa bude snažiť dosiahnuť pokrok v otázkach zmeny klímy vrátane požiadavky, aby firmy informovali o svojom vplyve na životné prostredie.
Ekonomiky z G20 získajú najviac z predbežnej dohody minimálnej globálnej dane, ktorú sprostredkovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), zatiaľ čo daňové raje najviac stratia.
Kým nadnárodné spoločnosti generujú väčšinu svojich príjmov v USA, Nemecku, Francúzsku a ďalších krajinách G20, oficiálne sídlo majú v štátoch s nízkymi daňami. Na základe návrhu dohody OECD, ku ktorej sa pripojilo 131 štátov, minimálna globálna daň vo výške 15 % prinesie dodatočný ročný príjem asi 150 miliárd eur.
Mnoho štátov má daňové sadzby vyššie ako 15 % len na papieri, pretože povoľujú toľko výnimiek, že firmy nakoniec platia oveľa menej. Väčšina z týchto výnimiek by sa po zavedení globálnej dane skončila.
Francúzsky úrad CAE, ktorý vypracováva ekonomické analýzy pre vládu vypočítal, že Paríž by pravdepodobne získal ďalších 6 miliárd eur na daniach ročne, Nemecko by mohlo vybrať 8,3 miliardy eur a USA takmer 15 miliárd eur. Z globálnej dane by mala profitovať aj Čína, pričom by mala byť schopná naďalej poskytovať určité daňové stimuly na podporu rozvoja podnikania.
Britský minister financií Rishi Sunak pred odchodom do Benátok vyzval kolegov na pokrok pri globálnej dohode o minimálnej dani a o spôsobe rozdelenia výnosov od veľkých nadnárodných spoločností.
Sunak minulý mesiac viedol rokovania skupiny G7, siedmich najbohatších štátov sveta, na ktorých sa podarilo dosiahnuť dohodu o minimálnej globálnej dani. Tú minulý týždeň podporilo 131 štátov, ktoré sa zúčastnili rokovaní OECD.
Po rokoch patovej situácie tak získali rozhovory o globálnej dani tento rok nový impulz po nástupe amerického prezidenta Joa Bidena do funkcie v januári.
Ale o kľúčových detailoch a potenciálnych úľavách sa ešte musí rozhodnúť a akúkoľvek dohodu bude musieť schváliť Kongres USA, kde mnohým zákonodarcom chýba nadšenie ministerky financií Janet Yellenovej pre vyššie dane z podnikania.
Sunak pred zasadnutím G20 vyhlásil, že nastal čas, aby medzinárodné spoločenstvo využilo súčasnú "dynamiku" a dohodlo sa na na detailoch dohody do konca októbra.
Francúzsky minister financií Bruno Le Maire v utorok (6. 7.) vyhlásil, že jeho kolegovia z G20 sú pripravení schváliť navrhovanú revíziu spôsobu, akým nadnárodné spoločnosti platia dane.
Sunak plánuje tiež usporiadať v sobotu (10. 7.) ráno v Benátkach stretnutie G7, na ktorom sa bude snažiť dosiahnuť pokrok v otázkach zmeny klímy vrátane požiadavky, aby firmy informovali o svojom vplyve na životné prostredie.