Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Taliansko by predbežne mohlo z balíka fondu obnovy v celkovej výške 750 miliárd eur dostať až 172 miliárd eur. Na porovnanie, SR ráta s príspevkom od šiestich do ôsmich miliárd eur.
Autor TASR
Brusel 17. júla (TASR) – Lídri krajín Európskej únie začali v Bruseli rokovania o sedemročnom rozpočte a o pláne obnovy (Next Generation EU). Spolu by sa malo v nasledujúcich rokoch prerozdeliť medzi jednotlivé štáty viac ako 1,8 bilióna eur. Zatiaľ čo niektorí lídri, ako napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová či predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, hovorili o šanci pre Európu reštartovať ekonomiku a zvýšiť jej konkurencieschopnosť, podľa hlavného ekonóma Czech Fund Lukáša Kovandu ide najmä o záchranu Talianska.
"Nalejme si čistého vína, pokojne talianskeho. Takzvaný fond obnovy EÚ, o ktorom sa bude rokovať na samite v Bruseli, je v skutočnosti najmä fondom na záchranu Talianska. I keď sa nemecká kancelárka Angela Merkelová už chystá do politického dôchodku, ani tak si u seba doma nemohla dovoliť to verejnosti povedať naplno," povedal Kovanda.
Odôvodnenie, že ide o záchranu celej Európy, podľa Kovandu nemecká verejnosť prijme lepšie, ako keby išlo o záchranu ďalšej krajiny južného krídla EÚ. Taliansko by predbežne mohlo z balíka fondu obnovy v celkovej výške 750 miliárd eur dostať až 172 miliárd eur. Na porovnanie, Slovensko ráta s príspevkom od šiestich do ôsmich miliárd eur, čo je v prepočte na obyvateľa približne polovičná suma. Ešte horšie je na tom susedné Česko, keďže sa príspevok odvíja aj od výšky nezamestnanosti v uplynulých rokoch. Český premiér Andrej Babiš pred samitom pripomenul, že Česko malo spomedzi krajín EÚ najnižšiu nezamestnanosť.
Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová predpokladá, že jedným zo sporných bodov rokovaní bude aj pomer pôžičiek a grantov v novom fonde obnovy. Návrh predsedu Európskej rady (ER) Charlesa Michela chce zachovať rovnováhu medzi úvermi, zárukami a grantmi. Cieľom je predísť prílišnému zaťažovaniu krajín s vysokými úrovňami dlhu a podporiť solidaritu a jednotu EÚ. Niektoré krajiny, najmä takzvaná šetrná štvorka Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko, však uprednostňujú skôr úvery ako granty. Sú to však zároveň krajiny, ktorým návrh predsedu ER spolu s Nemeckom zachováva rabaty z platieb do EÚ, čo niektoré členské štáty nepovažujú za primerané z hľadiska solidarity.
Premiér Igor Matovič (OĽaNO) vo štvrtok (16. 7.) po rokovaní s predsedom Európskej rady a s predsedníčkou Európskej komisie povedal, že rabaty, ale napríklad aj nižšie platby pre poľnohospodárov nových členských krajín zostanú v záujme konečnej dohody pravdepodobne zachované.
Bruselský samit však môže podľa Kovandu priniesť ešte jeden historický moment. "Bez väčších námietok sa vznikom fondu obnovy ustanoví dlhová únia," zdôraznil analytik. Spoločný európsky dlh je podľa neho zásadný posun v integrácii. "Doteraz mohli kritici ekonomickej architektúry eura upozorňovať na to, že eurozóna nie je ako USA, pretože nemá spoločný dlh," upozornil Kovanda. Zriadením spoločného dlhu zásadne rastie ekonomická a politická moc Európskej komisie, ktorá si bude požičiavať peniaze priamo na medzinárodných trhoch a nemusí ich získavať iba od členských štátov.
(osobitný spravodajca Vlastimil Rezek)
"Nalejme si čistého vína, pokojne talianskeho. Takzvaný fond obnovy EÚ, o ktorom sa bude rokovať na samite v Bruseli, je v skutočnosti najmä fondom na záchranu Talianska. I keď sa nemecká kancelárka Angela Merkelová už chystá do politického dôchodku, ani tak si u seba doma nemohla dovoliť to verejnosti povedať naplno," povedal Kovanda.
Odôvodnenie, že ide o záchranu celej Európy, podľa Kovandu nemecká verejnosť prijme lepšie, ako keby išlo o záchranu ďalšej krajiny južného krídla EÚ. Taliansko by predbežne mohlo z balíka fondu obnovy v celkovej výške 750 miliárd eur dostať až 172 miliárd eur. Na porovnanie, Slovensko ráta s príspevkom od šiestich do ôsmich miliárd eur, čo je v prepočte na obyvateľa približne polovičná suma. Ešte horšie je na tom susedné Česko, keďže sa príspevok odvíja aj od výšky nezamestnanosti v uplynulých rokoch. Český premiér Andrej Babiš pred samitom pripomenul, že Česko malo spomedzi krajín EÚ najnižšiu nezamestnanosť.
Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová predpokladá, že jedným zo sporných bodov rokovaní bude aj pomer pôžičiek a grantov v novom fonde obnovy. Návrh predsedu Európskej rady (ER) Charlesa Michela chce zachovať rovnováhu medzi úvermi, zárukami a grantmi. Cieľom je predísť prílišnému zaťažovaniu krajín s vysokými úrovňami dlhu a podporiť solidaritu a jednotu EÚ. Niektoré krajiny, najmä takzvaná šetrná štvorka Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko, však uprednostňujú skôr úvery ako granty. Sú to však zároveň krajiny, ktorým návrh predsedu ER spolu s Nemeckom zachováva rabaty z platieb do EÚ, čo niektoré členské štáty nepovažujú za primerané z hľadiska solidarity.
Premiér Igor Matovič (OĽaNO) vo štvrtok (16. 7.) po rokovaní s predsedom Európskej rady a s predsedníčkou Európskej komisie povedal, že rabaty, ale napríklad aj nižšie platby pre poľnohospodárov nových členských krajín zostanú v záujme konečnej dohody pravdepodobne zachované.
Bruselský samit však môže podľa Kovandu priniesť ešte jeden historický moment. "Bez väčších námietok sa vznikom fondu obnovy ustanoví dlhová únia," zdôraznil analytik. Spoločný európsky dlh je podľa neho zásadný posun v integrácii. "Doteraz mohli kritici ekonomickej architektúry eura upozorňovať na to, že eurozóna nie je ako USA, pretože nemá spoločný dlh," upozornil Kovanda. Zriadením spoločného dlhu zásadne rastie ekonomická a politická moc Európskej komisie, ktorá si bude požičiavať peniaze priamo na medzinárodných trhoch a nemusí ich získavať iba od členských štátov.
(osobitný spravodajca Vlastimil Rezek)
