Bratislava 24. septembra (TASR) – V čase hospodárskej krízy by príjmy pracujúcich mohlo zvýšiť oživenie zamestnaneckej prémie. S využitím tohto inštitútu počíta návrh prvého akčného plánu na realizáciu opatrení vyplývajúcich zo Stratégie hospodárskej politiky (SHP) Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý Ministerstvo hospodárstva (MH) SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.

Aktiváciou tohto nástroja by sa mal zaoberať rezort financií do 30. júna 2020. "Zamestnanecká prémia je vhodný a existujúci nástroj, ktorý je však v súčasnosti aplikačne nevyužitý a de facto mŕtvy inštitút. Tento nástroj a jeho aktivácia má vplyv na zvýšenie disponibilných príjmov nízkopríjmových domácností prostredníctvom zníženia ich daňového zaťaženia," uvádza sa v materiáli MH SR.

Zvýšením disponibilných príjmov tejto skupiny obyvateľstva by sa podľa SHP zvýšila spotreba a realizácia jej potrieb na vnútroštátnom trhu. MF SR by však pri realizácii tohto opatrenia malo brať do úvahy politiky trhu práce, rozpočtové možnosti, ako aj diskutovať so sociálnymi partnermi. "Prípadnej aktivácii tohto opatrenia musí predchádzať dôsledná analýza jeho parametrov vrátane rozpočtových dosahov," píše sa v materiáli.

Ďalším opatrením by malo byť odpojenie minimálnej mzdy od príplatkov za nočnú a víkendovú prácu, ako aj od mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce. "Vzťah minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny pre určitú kategóriu príplatkov spôsobuje negatívny tlak na pravidelný rast mzdových nákladov pre zamestnávateľov, ktorý nekorešponduje buď s celkovou mzdovou situáciou v danom odvetví, alebo charakterom vykonávanej práce a produktivitou," uvádza sa v materiáli MH SR.

Kumulácia príplatkov v prípade, že sviatok pripadne na deň víkendu, je tiež podľa materiálu nevyhovujúca, pretože zamestnanec vykonáva tú istú prácu počas jednej pracovnej zmeny. "Obdobné je diferencovanie medzi prácou v sobotu a v nedeľu, keďže oba dni sa považujú za dni nepretržitého voľna počas víkendu. V týchto prípadoch by mal zákon zohľadňovať absorpčnú zásadu. Taktiež zohľadnenie v kolektívnej zmluve u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v dňoch nepretržitého voľna, je príliš prísne," priblížilo ministerstvo.

Odpojením minimálnej mzdy by bolo možné uvoľniť tlak na rast mzdových nákladov a vhodným stanovením novej referenčnej veličiny či posilnením a zárukami v rámci kolektívneho vyjednávania zachovať existujúci stav pre zamestnancov. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) v pondelok po rokovaní tripartity naznačil, že sa vláda touto problematikou už zaoberá. "Inštitút finančnej politiky analyzuje možné dosahy a riešenia, ktoré by súviseli s tým, že by sme podľa možnosti aspoň niekde oddelili minimálnu mzdu od príplatkov. Som pripravený rokovať a diskutovať o tom, že by príplatky za nočnú, sviatky boli oslobodené od daní a odvodov," uviedol Richter.