Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk členských štátov skupiny G20 rokovali na svojej schôdzke vo Washingtone o spôsobe zvýšenia hlasovacích práv rozvíjajúcich sa ekonomík.
Autor TASR
Washington 18. apríla (TASR) - Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk členských štátov skupiny G20 rokovali na svojej schôdzke vo Washingtone o spôsobe zvýšenia hlasovacích práv rozvíjajúcich sa ekonomík v Medzinárodnom menovom fonde (MMF), keďže USA potrebné zmeny stále neschválili. K dohode však nakoniec nedošlo. Informovala o tom agentúra Reuters.
Členské štáty MMF sa už v roku 2010 dohodli na tom, že nastupujúcim ekonomikám ako Čína a India zvýšia hlasovacie práva, fond získa prístup k väčšiemu objemu financií a obmedzí sa súčasná dominancia západnej Európy v 24-člennej výkonnej rade fondu. Administratíva Baracka Obamu, ktorá zmeny podporuje, však nebola doteraz schopná presvedčiť Kongres, aby schválil zmeny vo financovaní inštitúcie, ktoré sú na reformu nevyhnutné. Spojené štáty vlastnia kontrolný balík hlasovacích práv, a tým môžu akékoľvek reformy v rámci fondu zablokovať.
V úsilí obísť Spojené štáty Rada MMF navrhla "dočasný plán," ktorý by umožnil zvýšiť hlasovacie práva pre niektoré reformujúce sa krajiny, pričom USA by nemohli využiť právo veta. Finančníci chceli "dočasné riešenie" zapracovať do záverečného komuniké, nakoniec však z konečnej verzie tento plán vypadol, keďže dohodu sa dosiahnuť nepodarilo. Ako sa ukázalo, toto takzvané ad hoc riešenie by rozvíjajúcim sa ekonomikám ani príliš nepomohlo. Štáty ako Čína by totiž dosiahli len mierne navýšenie hlasovacích práv, pretože USA si stále musia zachovať minimálne 15 % hlasov.
Niektoré krajiny vrátane Ruska a Brazílie navrhli riešenie označované ako de-linking, v rámci ktorého by Rada MMF oddelila navýšenie zdrojov fondu od reformy v štruktúre rady a Spojené štáty by boli požiadané, aby sa do obdobia ratifikácie reforiem vzdali práva veta. Väčšina predstaviteľov MMF však nakoniec pripustila, že s tým USA súhlasiť nebudú.
Ministri financií G20 dali najavo, "hlboké sklamanie, že reformy dohodnuté v roku 2010 sa doteraz nepodarilo schváliť" a vyzvali Spojené štáty, aby ich čo najskôr ratifikovali. Americký minister financií Jack Lew v reakcii na to uviedol, že Spojené štáty "budú pokračovať v tlaku na Kongres, aby potrebné reformy schválil v čo najkratšej dobe".
Členské štáty MMF sa už v roku 2010 dohodli na tom, že nastupujúcim ekonomikám ako Čína a India zvýšia hlasovacie práva, fond získa prístup k väčšiemu objemu financií a obmedzí sa súčasná dominancia západnej Európy v 24-člennej výkonnej rade fondu. Administratíva Baracka Obamu, ktorá zmeny podporuje, však nebola doteraz schopná presvedčiť Kongres, aby schválil zmeny vo financovaní inštitúcie, ktoré sú na reformu nevyhnutné. Spojené štáty vlastnia kontrolný balík hlasovacích práv, a tým môžu akékoľvek reformy v rámci fondu zablokovať.
V úsilí obísť Spojené štáty Rada MMF navrhla "dočasný plán," ktorý by umožnil zvýšiť hlasovacie práva pre niektoré reformujúce sa krajiny, pričom USA by nemohli využiť právo veta. Finančníci chceli "dočasné riešenie" zapracovať do záverečného komuniké, nakoniec však z konečnej verzie tento plán vypadol, keďže dohodu sa dosiahnuť nepodarilo. Ako sa ukázalo, toto takzvané ad hoc riešenie by rozvíjajúcim sa ekonomikám ani príliš nepomohlo. Štáty ako Čína by totiž dosiahli len mierne navýšenie hlasovacích práv, pretože USA si stále musia zachovať minimálne 15 % hlasov.
Niektoré krajiny vrátane Ruska a Brazílie navrhli riešenie označované ako de-linking, v rámci ktorého by Rada MMF oddelila navýšenie zdrojov fondu od reformy v štruktúre rady a Spojené štáty by boli požiadané, aby sa do obdobia ratifikácie reforiem vzdali práva veta. Väčšina predstaviteľov MMF však nakoniec pripustila, že s tým USA súhlasiť nebudú.
Ministri financií G20 dali najavo, "hlboké sklamanie, že reformy dohodnuté v roku 2010 sa doteraz nepodarilo schváliť" a vyzvali Spojené štáty, aby ich čo najskôr ratifikovali. Americký minister financií Jack Lew v reakcii na to uviedol, že Spojené štáty "budú pokračovať v tlaku na Kongres, aby potrebné reformy schválil v čo najkratšej dobe".
