Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 23. december 2024Meniny má Nadežda
< sekcia Ekonomika

V holandskej provincii Groningen sa končí s ťažbou zemného plynu

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Milan Kapusta

Štátny tajomník pre ťažobný priemysel Hans Vijlbrief v piatok v obci Kolham na severe krajiny symbolicky podpísal príslušný zákon.

Kolham 19. apríla (TASR) - V provincii Groningen na severovýchode Holandska sa po viac ako 60 rokoch končí ťažba zemného plynu. Štátny tajomník pre ťažobný priemysel Hans Vijlbrief v piatok v obci Kolham na severe krajiny symbolicky podpísal príslušný zákon. Pred takmer 65 rokmi na lúke neďaleko tejto obce objavili obrovské ložisko zemného plynu, vďaka ktorému sa Holandsko stalo jeho najväčším producentom v Európe po Nórsku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Obyvatelia Groningenu a politici hovoria o historickom okamihu. Ťažba plynu v regióne priniesla štátu a zúčastneným ropným spoločnostiam miliardové zisky, viedla však aj k veľkým škodám a obavám občanov v dôsledku početných zemetrasení. Podľa odhadov sa v ložisku stále nachádza približne 450 miliárd metrov kubických zemného plynu. To približne zodpovedá spotrebe plynu v krajine na desať rokov. Obnoviť produkciu už nebude možné, a to ani v núdzových prípadoch. Všetky zariadenia sa totiž majú demontovať a šachty vyplniť betónom.

Holandská vláda už v roku 2018 oznámila, že ukončí ťažbu plynu. Rozhodnutie však prehodnotila v dôsledku energetickej krízy, ktorú spôsobil útok Ruska na Ukrajinu.

Za 60 rokov sa v Groningene vyťažilo viac ako 2300 miliárd metrov kubických plynu, z čoho približne polovica smerovala na export. Štát na obchode s plynom zarobil viac ako 360 miliárd eur a zúčastnené ropné spoločnosti Shell a Exxon Mobil približne 66 miliárd eur. Ťažba však viedla k približne 1600 zemetraseniam a desaťtisíce budov boli vážne poškodené, čo zasiahlo približne 100.000 ľudí.

Parlamentná vyšetrovacia komisia zriadená pred rokom konštatovala, že štát aj ropné spoločnosti systematicky zanedbávali bezpečnosť obyvateľov. Vláda aj firmy svoje pochybenia priznali.