Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Projekt plynovodného prepojenia Eastring balkánske krajiny Rumunsko aj Bulharsko podľa Hudáka v princípe podporujú.
Autor TASR
Bratislava 2. septembra (TASR) - Šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Vazil Hudák očakáva, že Rumunsko bude participovať na plánovanom projekte plynovodu Eastring. Uviedol to po dnešnom rokovaní vlády v súvislosti so svojou štvrtkovou (3. 9.) pracovnou cestou do Bukurešti.
"Očakávam, že rumunská strana sa pripojí k tomuto projektu. Iniciovali sme už vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá pripraví návrh dohody medzi vládami zapojenými do projektu, s účasťou Európskej komisie. Očakávame, že projekt plynovodu sa bude ďalej rozvíjať," spresnil.
Projekt plynovodného prepojenia Eastring balkánske krajiny Rumunsko aj Bulharsko podľa Hudáka v princípe podporujú. "Samozrejme, že každá z krajín má nejaká svoje špecifiká. Pozerá sa na svoje vlastné potreby, respektíve na to, akú zaujať pozíciu v novom prostredí prepravy plynu tak, aby z toho mohla benefitovať," doplnil minister hospodárstva.
Z informatívneho materiálu MH SR, ktorý 4. marca 2015 na svojej schôdzi prerokovala vláda SR, vyplýva, že Eastring by mali spustiť do komerčnej prevádzky koncom roka 2018. Technická kapacita plynovodu by predstavovala v počiatočnej fáze projektu 20 miliárd kubických metrov (m3) až 40 miliárd m3 v konečnej fáze. Dĺžka plynovodu v závislosti od konečného rozhodnutia o trasovaní dosiahne 744 km až 1015 km. Odhadované investičné náklady pre prvú fázu projektu by sa mali pohybovať na úrovni 1,14 miliardy až 1,52 miliardy eur.
Zdrojom zemného plynu pre Eastring by mali byť Rusko, Azerbajdžan, Irán, Irak, Cyprus, prípadne západná Európa. Špecifikom plynovodu bude obojsmerná prevádzka toku plynu, teda možnosť reverzného toku plynu zo SR do juhovýchodnej Európy.
Koncept plynovodu Eastring predstavil prevádzkovateľ prepravnej siete na Slovensku spoločnosť Eustream, a. s., na Stredoeurópskej energetickej konferencii 25. novembra 2014. V čase jeho predstavenia bol zamýšľaný ako ekonomickejšia alternatíva k projektu Južný prúd (South Stream), ktorého realizácia by výrazným spôsobom ovplyvnila prepravu plynu cez Slovensko, pretože bol už druhým projektom, ktorý sa koncipoval so zámerom obísť v preprave plynu územie Ukrajiny. Rusko medzitým rozhodlo o zastavení projektu Južného prúdu, nahradiť ho plánuje plynovodom smerujúcim do Turecka.
"Očakávam, že rumunská strana sa pripojí k tomuto projektu. Iniciovali sme už vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá pripraví návrh dohody medzi vládami zapojenými do projektu, s účasťou Európskej komisie. Očakávame, že projekt plynovodu sa bude ďalej rozvíjať," spresnil.
Projekt plynovodného prepojenia Eastring balkánske krajiny Rumunsko aj Bulharsko podľa Hudáka v princípe podporujú. "Samozrejme, že každá z krajín má nejaká svoje špecifiká. Pozerá sa na svoje vlastné potreby, respektíve na to, akú zaujať pozíciu v novom prostredí prepravy plynu tak, aby z toho mohla benefitovať," doplnil minister hospodárstva.
Z informatívneho materiálu MH SR, ktorý 4. marca 2015 na svojej schôdzi prerokovala vláda SR, vyplýva, že Eastring by mali spustiť do komerčnej prevádzky koncom roka 2018. Technická kapacita plynovodu by predstavovala v počiatočnej fáze projektu 20 miliárd kubických metrov (m3) až 40 miliárd m3 v konečnej fáze. Dĺžka plynovodu v závislosti od konečného rozhodnutia o trasovaní dosiahne 744 km až 1015 km. Odhadované investičné náklady pre prvú fázu projektu by sa mali pohybovať na úrovni 1,14 miliardy až 1,52 miliardy eur.
Zdrojom zemného plynu pre Eastring by mali byť Rusko, Azerbajdžan, Irán, Irak, Cyprus, prípadne západná Európa. Špecifikom plynovodu bude obojsmerná prevádzka toku plynu, teda možnosť reverzného toku plynu zo SR do juhovýchodnej Európy.
Koncept plynovodu Eastring predstavil prevádzkovateľ prepravnej siete na Slovensku spoločnosť Eustream, a. s., na Stredoeurópskej energetickej konferencii 25. novembra 2014. V čase jeho predstavenia bol zamýšľaný ako ekonomickejšia alternatíva k projektu Južný prúd (South Stream), ktorého realizácia by výrazným spôsobom ovplyvnila prepravu plynu cez Slovensko, pretože bol už druhým projektom, ktorý sa koncipoval so zámerom obísť v preprave plynu územie Ukrajiny. Rusko medzitým rozhodlo o zastavení projektu Južného prúdu, nahradiť ho plánuje plynovodom smerujúcim do Turecka.
