Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Česká eurokomisárka uviedla, že ide o opatrenia na obdobie, ktoré presahuje samotnú zdravotnú krízu a má za cieľ zabrániť kolapsu európskej ekonomiky.
Autor TASR
Brusel 7. apríla (TASR) - Európska komisia (EK) prijíma sériu širokých opatrení, ktoré sú namierené nielen na zmiernenie zdravotnej krízy spojenej s pandémiou nového koronavírusu, ale aj na záchranu hospodárstva Európskej únie (EÚ) a jej členských krajín počas krízy a v období po jej skončení. Upozornila v utorok podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v rozhovore pre TASR.
Česká eurokomisárka uviedla, že ide o opatrenia na obdobie, ktoré presahuje samotnú zdravotnú krízu a má za cieľ zabrániť kolapsu európskej ekonomiky. "Prijímame veľkú sériu užitočných opatrení, ktoré nie sú až také viditeľné a netešia sa až takej veľkej pozornosti občanov. Je to logické, lebo občania sa skôr sústredia na to, čo robí vláda v oblasti ochrany zdravia," opísala situáciu Jourová.
Dodala, že úkolom EÚ je podporovať vlády členských krajín v tejto oblasti, čo platí napríklad pri spoločných tendroch na nákup zdravotných a ochranných pomôcok. Okrem toho je však aj snaha EK mobilizovať všetky finančné prostriedky tak, aby sa zabránilo krátkodobým výpadkom ekonomiky.
Eurokomisárka spresnila, že z rozpočtu EÚ už bola vyčlenená veľká časť finančných prostriedkov na likviditu, čiže aby členské štáty mali prístup k voľným zdrojom, ktoré chcú použiť na kompenzačné programy - v prospech veľkých podnikov, ale aj malých a stredných firiem či živnostníkov.
"A samozrejme, že budeme musieť urobiť veľké veci pre ten veľký záchranný plán, ktorý šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nazýva Marshallov plán. A to tak, aby sme nikoho nenechali bokom a aby boli zachránené tak veľké priemyselné celky, ako aj malé a stredné podniky a prijali sa efektívne opatrenia, aby sme neprichádzali o pracovné miesta," zhodnotila situáciu Jourová.
Podľa jej slov zdravie a práca sú teraz dve najväčšie starosti Európskej komisie a dodala, že EÚ v tejto oblasti môže členským štátom veľmi pomôcť a vlastne pomáha už dnes. Hoci bez nejakej výraznejšej odozvy zo strany občanov.
"To, že sa to tak nevníma alebo podceňuje, ide aj na vrub toho, že asi málo alebo zle o tom komunikujeme," uviedla Jourová s odkazom na exekutívu EÚ. Zároveň však priznala, že z pohľadu bežných občanov nie vždy sú to správy, ktoré ich zaujmú. Možno aj preto, že ide o pomerne zložité veci, ako sú napríklad priaznivejšie pravidlá pre kohézne fondy či uvoľňovanie fiškálnych politík EÚ.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Česká eurokomisárka uviedla, že ide o opatrenia na obdobie, ktoré presahuje samotnú zdravotnú krízu a má za cieľ zabrániť kolapsu európskej ekonomiky. "Prijímame veľkú sériu užitočných opatrení, ktoré nie sú až také viditeľné a netešia sa až takej veľkej pozornosti občanov. Je to logické, lebo občania sa skôr sústredia na to, čo robí vláda v oblasti ochrany zdravia," opísala situáciu Jourová.
Dodala, že úkolom EÚ je podporovať vlády členských krajín v tejto oblasti, čo platí napríklad pri spoločných tendroch na nákup zdravotných a ochranných pomôcok. Okrem toho je však aj snaha EK mobilizovať všetky finančné prostriedky tak, aby sa zabránilo krátkodobým výpadkom ekonomiky.
Eurokomisárka spresnila, že z rozpočtu EÚ už bola vyčlenená veľká časť finančných prostriedkov na likviditu, čiže aby členské štáty mali prístup k voľným zdrojom, ktoré chcú použiť na kompenzačné programy - v prospech veľkých podnikov, ale aj malých a stredných firiem či živnostníkov.
"A samozrejme, že budeme musieť urobiť veľké veci pre ten veľký záchranný plán, ktorý šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nazýva Marshallov plán. A to tak, aby sme nikoho nenechali bokom a aby boli zachránené tak veľké priemyselné celky, ako aj malé a stredné podniky a prijali sa efektívne opatrenia, aby sme neprichádzali o pracovné miesta," zhodnotila situáciu Jourová.
Podľa jej slov zdravie a práca sú teraz dve najväčšie starosti Európskej komisie a dodala, že EÚ v tejto oblasti môže členským štátom veľmi pomôcť a vlastne pomáha už dnes. Hoci bez nejakej výraznejšej odozvy zo strany občanov.
"To, že sa to tak nevníma alebo podceňuje, ide aj na vrub toho, že asi málo alebo zle o tom komunikujeme," uviedla Jourová s odkazom na exekutívu EÚ. Zároveň však priznala, že z pohľadu bežných občanov nie vždy sú to správy, ktoré ich zaujmú. Možno aj preto, že ide o pomerne zložité veci, ako sú napríklad priaznivejšie pravidlá pre kohézne fondy či uvoľňovanie fiškálnych politík EÚ.
spravodajca TASR Jaromír Novak
