Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 25. december 2024
< sekcia Ekonomika

V júni pomoc v hmotnej núdzi poberalo viac ako 64.800 ľudí

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Elena Halačová

Rok a pol však pokračuje nárast objemu vyplateného náhradného výživného, odkedy vstúpili do platnosti legislatívne zmeny.

Bratislava 4. augusta (TASR) - Počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi dosiahol v júni 64.876 osôb, čo je zatiaľ najnižšia úroveň v prvom polroku 2023. Medzimesačne je to pokles o viac ako 400 ľudí. Počet ľudí poberajúcich pomoc v hmotnej núdzi klesal už tretí mesiac za sebou. V piatok o tom informovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR.

"Najviac poberateľov v prvom polroku zaznamenalo ÚPSVR vo februári, celkovo 67.181 ľudí, čo bolo o 2305 ľudí viac ako v júni. Klesá aj počet dlhodobých poberateľov pomoci v hmotnej núdzi," uviedlo ÚPSVR s tým, že počet ľudí, ktorým poskytujú úrady práce pomoc viac ako 85 mesiacov, klesol v júni medzimesačne o 79 osôb.

Generálny riaditeľ ÚPSVR Karol Zimmer informoval, že v júni pred piatimi rokmi evidovali viac ako 22.500 dlhodobých poberateľov. V polovici tohto roka ich bolo menej ako 14.000.

Rok a pol však pokračuje nárast objemu vyplateného náhradného výživného, odkedy vstúpili do platnosti legislatívne zmeny. Počet poberateľov prekročil prvýkrát v histórii hranicu 7000. Štát pomáha prostredníctvom náhradného výživného v prípadoch, keď zlyhávajú zodpovedné osoby a neplnia si vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu a tiež pri vzniknutí nároku na sirotský dôchodok.

V januári 2022 vyplatili úrady práce 494.000 eur 4723 poberateľom náhradného výživného. V júni tohto roka ho poslali 7037 ľuďom v celkovej výške presahujúcej 849.000 eur. V porovnaní s januárom 2022 vzrástol objem vyplatených prostriedkov o 355.000 eur.

"Tieto nárasty možno pričítať zmene legislatívy, keď bola snaha poskytnúť náhradné výživné väčšiemu okruhu oprávnených detí, napríklad sirotám umiestneným v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a kurately či deťom zvereným do náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré nemohli za to, že ich rodičia, prevažne otcovia, im neplatia alimenty," uviedol výskumný pracovník Inštitútu pre výskum práce a rodiny Rastislav Bednárik s tým, že nárast finančných dávok bol podmienený aj zvýšením sumy náhradného výživného.