Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bývalá hlava ČR je presvedčená, že 25. výročie Nežnej revolúcie by nemali Slováci a Česi len pasívne sláviť a nostalgicky na ňu spomínať.
Autor TASR
Bratislava 14. novembra (TASR) – Nie je možné porovnávať súčasnú situáciu so stavom pred 25 rokmi, iba vtedajšie očakávania s dnešnou realitou.
Uviedol to dnes bývalý prezident Českej republiky Václav Klaus v rámci prednášky o 25 rokoch od pádu komunizmu na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave. Od zásadnej systémovej zmeny v roku 1989 podľa vlastných slov očakával viac slobody.
"Priznám sa, že teraz prežívam medzeru medzi očakávaniami a realitou. Myslel som si, že naša spoločnosť, nielen ekonomika, bude slobodnejšia, že tam bude menej štátu, pletenia sa do našich životov, ako to vidíme dnes," zdôvodnil Klaus.
Česi a Slováci by nemali len pasívne sláviť
Bývalá hlava ČR je presvedčená, že 25. výročie Nežnej revolúcie by nemali Slováci a Česi len pasívne sláviť a nostalgicky na ňu spomínať. "Mali by sme brániť zabúdaniu a cítiť povinnosť vzpierať sa stále sa opakujúcim dezinterpretáciám tohto unikátneho obdobia, ktoré majú dobový politický kontext," vyzval.
Klaus považuje za potrebné analyzovať obdobie pred pádom komunizmu, bez pochopenia ktorého podľa neho nie je možné vysvetliť, prečo sa komunizmus skončil tak relatívne jednoducho a pokojne, bez toho, aby sa bránil. "Komunizmus sa rozpadol, nebol porazený. V tej záverečnej fáze bol už len prázdna škrupina a čakalo sa na poslednú kvapku, ktorá povedie k jeho koncu," povedal.
Česi majú dodnes tendenciu pliesť si voľnosť so slobodou
Zároveň sa domnieva, že Česi majú dodnes tendenciu pliesť si voľnosť so slobodou a očakávať prosperitu bez vlastného výkonu. "Ľudia chceli koniec komunizmu, slobodu a prosperitu, aké videli na západe. Možno chceli viac voľnosť než slobodu v politickom zmysle slova. A tiež neviem, či vedeli, že prosperita bez práce a vlastného cieľavedomého úsilia nie je možná," konštatoval exprezident.
Ako dodal, ČR sa po radikálnej a razantnej liberalizačnej a deregulačnej fáze na začiatku dostáva do fázy novej regulácie. Pripomenul, že krajina sa pokúsila o tzv. českú cestu. "To nebol žiadny nacionalizmus, ale pokus nestratiť sa vo svete, neurýchľovať prijímanie zahraničných štandardov bez vytvorenia patričných ekonomických podmienok," zdôraznil Klaus s tým, že sa to stretlo so silným odporom zvnútra i zvonka.
Táto cesta však podľa neho začala v Česku zlyhávať. Ideové strety a politické súboje vystriedali osobné nepriateľstvá a rastúca sila nových, údajne nepolitických strán. "Patrí k tomu aj nepretržité nastoľovanie náhradných tém, najmä falošného moralizovania, ktorého vyvrcholením je bezprecedentná hra o korupciu," zhodnotil. "Nesmierne silne pôsobí vplyv Európskej únie a ideologického europeizmu, presadzujúceho zdieľanú suverenitu a likvidujúceho demokraciu," uzavrel.
Uviedol to dnes bývalý prezident Českej republiky Václav Klaus v rámci prednášky o 25 rokoch od pádu komunizmu na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave. Od zásadnej systémovej zmeny v roku 1989 podľa vlastných slov očakával viac slobody.
"Priznám sa, že teraz prežívam medzeru medzi očakávaniami a realitou. Myslel som si, že naša spoločnosť, nielen ekonomika, bude slobodnejšia, že tam bude menej štátu, pletenia sa do našich životov, ako to vidíme dnes," zdôvodnil Klaus.
Galéria: Václav Klaus: 25 rokov od pádu komunizmu
Česi a Slováci by nemali len pasívne sláviť
Bývalá hlava ČR je presvedčená, že 25. výročie Nežnej revolúcie by nemali Slováci a Česi len pasívne sláviť a nostalgicky na ňu spomínať. "Mali by sme brániť zabúdaniu a cítiť povinnosť vzpierať sa stále sa opakujúcim dezinterpretáciám tohto unikátneho obdobia, ktoré majú dobový politický kontext," vyzval.
Klaus považuje za potrebné analyzovať obdobie pred pádom komunizmu, bez pochopenia ktorého podľa neho nie je možné vysvetliť, prečo sa komunizmus skončil tak relatívne jednoducho a pokojne, bez toho, aby sa bránil. "Komunizmus sa rozpadol, nebol porazený. V tej záverečnej fáze bol už len prázdna škrupina a čakalo sa na poslednú kvapku, ktorá povedie k jeho koncu," povedal.
Česi majú dodnes tendenciu pliesť si voľnosť so slobodou
Zároveň sa domnieva, že Česi majú dodnes tendenciu pliesť si voľnosť so slobodou a očakávať prosperitu bez vlastného výkonu. "Ľudia chceli koniec komunizmu, slobodu a prosperitu, aké videli na západe. Možno chceli viac voľnosť než slobodu v politickom zmysle slova. A tiež neviem, či vedeli, že prosperita bez práce a vlastného cieľavedomého úsilia nie je možná," konštatoval exprezident.
Ako dodal, ČR sa po radikálnej a razantnej liberalizačnej a deregulačnej fáze na začiatku dostáva do fázy novej regulácie. Pripomenul, že krajina sa pokúsila o tzv. českú cestu. "To nebol žiadny nacionalizmus, ale pokus nestratiť sa vo svete, neurýchľovať prijímanie zahraničných štandardov bez vytvorenia patričných ekonomických podmienok," zdôraznil Klaus s tým, že sa to stretlo so silným odporom zvnútra i zvonka.
Táto cesta však podľa neho začala v Česku zlyhávať. Ideové strety a politické súboje vystriedali osobné nepriateľstvá a rastúca sila nových, údajne nepolitických strán. "Patrí k tomu aj nepretržité nastoľovanie náhradných tém, najmä falošného moralizovania, ktorého vyvrcholením je bezprecedentná hra o korupciu," zhodnotil. "Nesmierne silne pôsobí vplyv Európskej únie a ideologického europeizmu, presadzujúceho zdieľanú suverenitu a likvidujúceho demokraciu," uzavrel.
