Jednou z charakteristických čŕt Lackova bola v minulosti funkčná ručná studňa s dreveným válovom v centre obce. Obec v rámci projektu opravila studňu a dotvorila ju o oddychové miesta.
Autor TASR
Lackov 10. januára (TASR) – Rôzne obmedzenia, ktoré do bežného života samospráv so sebou priniesla takmer dva roky trvajúca pandémia nového koronavírusu, využili v malej obci Lackov v okrese Krupina na obnovu viacerých nehnuteľností a na celkové zveľadenie majetku obce. Ešte v roku 2020 obnovili vodnú čerpaciu stanicu a hasičskú zbrojnicu a do konca roka 2021 opravili nefunkčnú studňu a oddychové miesto v strede obce a obnovili tiež vstupnú bránu s prvkami kríža na cintoríne.
„Prestavba pôvodnej požiarnej zbrojnice, ktorej súčasťou je aj obecný úrad, nás vyšla na približne 103.000 eur. Za posledné desaťročia to bola asi najväčšia investícia v dedine,“ povedala TASR starostka Andrea Parobková.
Rekonštrukcia pozostávala so sanácie častí úradu a dostavby ďalšej garáže požiarnej zbrojnice s technickým zázemím, tiež z vybudovania obytného podkrovia, kde je umiestnená kancelária obecného úradu so skladom, spoločenská miestnosť a toalety.
Na projekt získali 41.264 eur z Ministerstva vnútra SR. „Stavbu sme dofinancovali z vlastných peňazí a z úveru,“ pripomenula starostka. „Vybudovanie okolia požiarnej zbrojnice a zariaďovanie podkrovia bude obec realizovať podľa našich ďalších finančných možností.“
Jednou z charakteristických čŕt Lackova bola v minulosti funkčná ručná studňa s dreveným válovom v centre obce. „Predmetom projektu, ktorý sme zrealizovali vlani na jeseň, bola oprava tejto nefunkčnej studne a dotvorenie oddychového miesta a súčasne vzájomné prepojenie prístrešku s objektom studne,“ uviedla ďalej starostka. Na tento projekt získala obec 5000 eur z Environmentálneho fondu. Celkové náklady dosiahli 8338 eur, pri čom zvyšok dofinancovala obec.
Už v roku 2020 zrealizovali aj opravu objektu čerpacej vodnej stanice. Samospráva na tento projekt získala 5000 eur z Environmentálneho fondu. Celkové náklady boli 6212 eur, pričom zvyšok dofinancovala obec.
Na obnovu vstupnej brány cintorína získali vlani 1200 eur od Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), zvyšok do výšky 1919 eur doplatili sami.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1341. V roku 1828 mala obec 233 obyvateľov. Do roku 1990, keď sa osamostatnila, patrila pod susedný Senohrad. Obyvateľov v nej odvtedy pomaly ubúda. Dnes tam žije už iba 94 ľudí.
„Prestavba pôvodnej požiarnej zbrojnice, ktorej súčasťou je aj obecný úrad, nás vyšla na približne 103.000 eur. Za posledné desaťročia to bola asi najväčšia investícia v dedine,“ povedala TASR starostka Andrea Parobková.
Rekonštrukcia pozostávala so sanácie častí úradu a dostavby ďalšej garáže požiarnej zbrojnice s technickým zázemím, tiež z vybudovania obytného podkrovia, kde je umiestnená kancelária obecného úradu so skladom, spoločenská miestnosť a toalety.
Na projekt získali 41.264 eur z Ministerstva vnútra SR. „Stavbu sme dofinancovali z vlastných peňazí a z úveru,“ pripomenula starostka. „Vybudovanie okolia požiarnej zbrojnice a zariaďovanie podkrovia bude obec realizovať podľa našich ďalších finančných možností.“
Jednou z charakteristických čŕt Lackova bola v minulosti funkčná ručná studňa s dreveným válovom v centre obce. „Predmetom projektu, ktorý sme zrealizovali vlani na jeseň, bola oprava tejto nefunkčnej studne a dotvorenie oddychového miesta a súčasne vzájomné prepojenie prístrešku s objektom studne,“ uviedla ďalej starostka. Na tento projekt získala obec 5000 eur z Environmentálneho fondu. Celkové náklady dosiahli 8338 eur, pri čom zvyšok dofinancovala obec.
Už v roku 2020 zrealizovali aj opravu objektu čerpacej vodnej stanice. Samospráva na tento projekt získala 5000 eur z Environmentálneho fondu. Celkové náklady boli 6212 eur, pričom zvyšok dofinancovala obec.
Na obnovu vstupnej brány cintorína získali vlani 1200 eur od Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), zvyšok do výšky 1919 eur doplatili sami.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1341. V roku 1828 mala obec 233 obyvateľov. Do roku 1990, keď sa osamostatnila, patrila pod susedný Senohrad. Obyvateľov v nej odvtedy pomaly ubúda. Dnes tam žije už iba 94 ľudí.