Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lexmann na druhej strane upozornila na problematiku sociálne znevýhodnených skupín, ktorých sa kríza dotkla viac – takmer pol milióna Slovákov sa pre pandémiu ocitlo blízko rizika chudoby.
Autor TASR
Bratislava 23. februára (TASR) – Pandémia nového koronavírusu mala zvláštny ekonomický priebeh. Najskôr sa počítalo s vývojom v tvare písmena V (prudký pokles, následne prudký rast), potom v tvare písmena U (miernejší pokles a rast) a na konci sa už hovorí o písmene K (niektoré sektory upadali, iné však vzrástli). Preto musí byť finančná pomoc cielená, plošne pomáhať všetkým sektorom nie je potrebné. Zhodli sa na tom europoslanci Eugen Jurzyca a Miriam Lexmann v diskusii TASR TV. Silnejšia ekonomika je témou aj prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).
Zvláštnosť koronakrízy ilustroval Jurzyca aj na niekoľkých makroekonomických ukazovateľoch – hrubý domáci produkt (HDP) v priemere rástol, takisto rástla aj zamestnanosť a mzdy. Spotreba domácností v EÚ klesala, na Slovensku však vzrástla. Na objeme nabrali aj úspory domácností či majetok finančných inštitúcií.
Zároveň však upozornil, že rastu sa nevyhol ani dlh členských krajín a inflácia, čo považuje za problém. Verejný dlh budú ľudia splácať v budúcnosti a na infláciu doplácajú už teraz. „Ja si myslím, že celosvetovo to, že sa rozložili náklady krízy v čase, bol dobrý krok. Myslím si, že sme to troška aj prestrelili, lebo nakoniec tá kríza dopadla tak, že nebola v priemere citeľná, ale zvýšila sa inflácia, zvýšili sa dlhy,“ poznamenal europoslanec.
V súvislosti s pomocou počas koronakrízy podotkol, že štáty museli hľadieť rôzne na jednotlivé oblasti podľa toho, ako ich kríza zasahovala, keďže vývoj nebol rovnaký vo všetkých segmentoch. „To si myslím, že sa v Únii celkom zvládalo,“ podotkol Jurzyca. Vidí v tom aj odkaz na volanie po flexibilnejšom trhu práce. Aby ľudia mali možnosť prestúpiť z postihnutých odvetví a vrátiť sa do nich po kríze. „Myslím si, že tá kríza bola celkom slušne zvládnutá, ale s tým, že budúcnosť v priebehu niekoľkých mesiacov nám ukáže, či náhodu neboli tie opatrenia skôr prestrelené než podstrelené,“ uzavrel Jurzyca.
Lexmann na druhej strane upozornila na problematiku sociálne znevýhodnených skupín, ktorých sa kríza dotkla viac – takmer pol milióna Slovákov sa pre pandémiu ocitlo blízko rizika chudoby. Práve pri takýchto skupinách obyvateľstva je podľa nej úlohou EÚ vyčleniť prostriedky na pomoc, aby dokázali preklenúť krízové obdobie. Pomoc podľa nej treba vykonávať cielene a skritizovala spôsob, akým to robilo Slovensko. Ten bol podľa nej príliš byrokratický a komplikovaný, v porovnaní napríklad s Nemeckom alebo Rakúskom.
"Tu je veľmi dôležité, aby sme cielene pomáhali týmto (zasiahnutým) sektorom a oblastiam. Toto nerozhodne EÚ, tá nám dá finančné nástroje, ale my na Slovensku si musíme nejakým spôsobom nájsť riešenia,“ zdôraznila europoslankyňa s tým, že riešenia treba hľadať na lokálnych úrovniach – vo vyšších územných celkoch, mestách a obciach.
Zvláštnosť koronakrízy ilustroval Jurzyca aj na niekoľkých makroekonomických ukazovateľoch – hrubý domáci produkt (HDP) v priemere rástol, takisto rástla aj zamestnanosť a mzdy. Spotreba domácností v EÚ klesala, na Slovensku však vzrástla. Na objeme nabrali aj úspory domácností či majetok finančných inštitúcií.
Zároveň však upozornil, že rastu sa nevyhol ani dlh členských krajín a inflácia, čo považuje za problém. Verejný dlh budú ľudia splácať v budúcnosti a na infláciu doplácajú už teraz. „Ja si myslím, že celosvetovo to, že sa rozložili náklady krízy v čase, bol dobrý krok. Myslím si, že sme to troška aj prestrelili, lebo nakoniec tá kríza dopadla tak, že nebola v priemere citeľná, ale zvýšila sa inflácia, zvýšili sa dlhy,“ poznamenal europoslanec.
V súvislosti s pomocou počas koronakrízy podotkol, že štáty museli hľadieť rôzne na jednotlivé oblasti podľa toho, ako ich kríza zasahovala, keďže vývoj nebol rovnaký vo všetkých segmentoch. „To si myslím, že sa v Únii celkom zvládalo,“ podotkol Jurzyca. Vidí v tom aj odkaz na volanie po flexibilnejšom trhu práce. Aby ľudia mali možnosť prestúpiť z postihnutých odvetví a vrátiť sa do nich po kríze. „Myslím si, že tá kríza bola celkom slušne zvládnutá, ale s tým, že budúcnosť v priebehu niekoľkých mesiacov nám ukáže, či náhodu neboli tie opatrenia skôr prestrelené než podstrelené,“ uzavrel Jurzyca.
Lexmann na druhej strane upozornila na problematiku sociálne znevýhodnených skupín, ktorých sa kríza dotkla viac – takmer pol milióna Slovákov sa pre pandémiu ocitlo blízko rizika chudoby. Práve pri takýchto skupinách obyvateľstva je podľa nej úlohou EÚ vyčleniť prostriedky na pomoc, aby dokázali preklenúť krízové obdobie. Pomoc podľa nej treba vykonávať cielene a skritizovala spôsob, akým to robilo Slovensko. Ten bol podľa nej príliš byrokratický a komplikovaný, v porovnaní napríklad s Nemeckom alebo Rakúskom.
"Tu je veľmi dôležité, aby sme cielene pomáhali týmto (zasiahnutým) sektorom a oblastiam. Toto nerozhodne EÚ, tá nám dá finančné nástroje, ale my na Slovensku si musíme nejakým spôsobom nájsť riešenia,“ zdôraznila europoslankyňa s tým, že riešenia treba hľadať na lokálnych úrovniach – vo vyšších územných celkoch, mestách a obciach.
