Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na nedostatok vedomostí poukázala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, pričom o tom vypovedajú aj výsledky rôznych testovaní.
Autor TASR
Bratislava 13. apríla (TASR) – V priemere má širšia populácia na Slovensku nedostatok vedomostí v oblasti financií a podnikania. Poukázala na to Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, pričom o tom vypovedajú aj výsledky rôznych testovaní.
"Na Slovensku môžeme u širšej populácie v priemere hovoriť o nedostatku vedomostí v oblasti financií a podnikania. To nám dokazuje aj testovanie OECD, do ktorého sa zapojila reprezentatívna vzorka žiakov a výsledkami sme ostali pod priemerom iných členských krajín EÚ," upozornil člen prezídia AZZZ Andrej Hutta.
Organizácia JA Slovensko, ktorá sa venuje vzdelávaniu mladých ľudí v oblasti podnikania a financií, pripomína aj PISA testovanie či štúdiu KPMG UK The Growth Promise Indicators (GPI). "Slovenská republika tu dosahuje nelichotivé čísla v rámci podnikateľského vzdelávania aj finančnej gramotnosti," skonštatoval programový riaditeľ organizácie Peter Kalčevský. O dostatočných vedomostiach Slovákov v tejto oblasti nie je presvedčený ani tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. "Na základe bežných skúseností finančná gramotnosť u občanov Slovenska v priemere nie je dostatočne vysoká," podčiarkol.
Dôvodom podľa Kalčevského je aj skutočnosť, že podnikateľská gramotnosť je na Slovensku vnímaná ako oblasť určená len pre určitú skupinu žiakov z vybraných škôl. "Prevláda totiž presvedčenie, že tieto zručnosti sú len pre žiakov obchodných akadémií alebo čiastočne gymnázií. Sú však pritom dôležité aj pre žiakov ostatných stredných odborných škôl. Tie totiž žiakov pripravujú pre výkon konkrétneho povolania," objasnil s tým, že niektorí z nich by si mohli pracovné miesto vytvoriť sami, ale nevedia, ako na to.
Situácia v oblasti finančnej gramotnosti sa však podľa Kalčevského postupne zlepšuje, do určitej miery zásluhou Národného štandardu finančnej gramotnosti (NŠFG), ktorý vydalo ministerstvo školstva. "Štandard hovorí o tom, čo by mali žiaci vedieť po ukončení daného ročníka a školy majú povinnosť zapracovať stanovené témy do svojich predmetov. Mnoho učiteľov a škôl sa ťažko pasovalo s touto témou, predovšetkým kvôli nedostatku literatúry, ktorá by im v tom pomohla," podotkol Kalčevský. Ako dodal, pre tento účel vytvorila organizácia JA Slovensko vzdelávacie programy, ktoré sú v súlade s NŠFG, a obsahujú učebné texty, metodickú časť pre učiteľa a aktivity pre žiakov.
"Na Slovensku môžeme u širšej populácie v priemere hovoriť o nedostatku vedomostí v oblasti financií a podnikania. To nám dokazuje aj testovanie OECD, do ktorého sa zapojila reprezentatívna vzorka žiakov a výsledkami sme ostali pod priemerom iných členských krajín EÚ," upozornil člen prezídia AZZZ Andrej Hutta.
Organizácia JA Slovensko, ktorá sa venuje vzdelávaniu mladých ľudí v oblasti podnikania a financií, pripomína aj PISA testovanie či štúdiu KPMG UK The Growth Promise Indicators (GPI). "Slovenská republika tu dosahuje nelichotivé čísla v rámci podnikateľského vzdelávania aj finančnej gramotnosti," skonštatoval programový riaditeľ organizácie Peter Kalčevský. O dostatočných vedomostiach Slovákov v tejto oblasti nie je presvedčený ani tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. "Na základe bežných skúseností finančná gramotnosť u občanov Slovenska v priemere nie je dostatočne vysoká," podčiarkol.
Dôvodom podľa Kalčevského je aj skutočnosť, že podnikateľská gramotnosť je na Slovensku vnímaná ako oblasť určená len pre určitú skupinu žiakov z vybraných škôl. "Prevláda totiž presvedčenie, že tieto zručnosti sú len pre žiakov obchodných akadémií alebo čiastočne gymnázií. Sú však pritom dôležité aj pre žiakov ostatných stredných odborných škôl. Tie totiž žiakov pripravujú pre výkon konkrétneho povolania," objasnil s tým, že niektorí z nich by si mohli pracovné miesto vytvoriť sami, ale nevedia, ako na to.
Situácia v oblasti finančnej gramotnosti sa však podľa Kalčevského postupne zlepšuje, do určitej miery zásluhou Národného štandardu finančnej gramotnosti (NŠFG), ktorý vydalo ministerstvo školstva. "Štandard hovorí o tom, čo by mali žiaci vedieť po ukončení daného ročníka a školy majú povinnosť zapracovať stanovené témy do svojich predmetov. Mnoho učiteľov a škôl sa ťažko pasovalo s touto témou, predovšetkým kvôli nedostatku literatúry, ktorá by im v tom pomohla," podotkol Kalčevský. Ako dodal, pre tento účel vytvorila organizácia JA Slovensko vzdelávacie programy, ktoré sú v súlade s NŠFG, a obsahujú učebné texty, metodickú časť pre učiteľa a aktivity pre žiakov.
