Dochádzajúci zo zahraničia pracovali obzvlášť často v spolkových krajinách, ktoré hraničili s krajinami ich štátnej príslušnosti.
Autor TASR
Viedeň 19. augusta (TASR) - Počet ľudí dochádzajúcich zo zahraničia za prácou sa v Rakúsku za poslední dekádu výrazne zvýšil. V roku 2021 nemalo v krajine svoje hlavné bydlisko 248.044 pracovníkov, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s rokom 2011. Podiel dochádzajúcich zo zahraničia na celkovom počte zamestnancov sa tak zvýšil z 2,5 % na 5,2 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA, ktorá sa odvolala na údaje rakúskeho štatistického úradu.
Osobitne dôležitú úlohu zohrávali dochádzajúci zo zahraničia v odvetviach ubytovania a stravovania, ako aj zdravotníctva a sociálnej práce, kde približne každý desiaty zamestnanec nemal hlavné bydlisko v Rakúsku. V zdravotníctve a sociálnych službách išlo predovšetkým o ľudí pracujúcich v oblasti 24-hodinovej starostlivosti.
Dochádzajúci zo zahraničia pracovali obzvlášť často v spolkových krajinách, ktoré hraničili s krajinami ich štátnej príslušnosti.
V spolkovej krajine Burgenland malo 72,3 % dochádzajúcich za prácou maďarské občianstvo. Vo Vorarlbersku a Salzbursku zase tvorili viac ako tretinu dochádzajúcich pracovníkov nemeckí štátni občania. V Štajersku mali najvyššie zastúpenie Slovinci (33,4 %). V Dolnom Rakúsku dominovali maďarskí štátni príslušníci s podielom 26,9 %, za ktorými nasledovali pracovníci so slovenským občianstvom s podielom 23,4 %.
Osobitne dôležitú úlohu zohrávali dochádzajúci zo zahraničia v odvetviach ubytovania a stravovania, ako aj zdravotníctva a sociálnej práce, kde približne každý desiaty zamestnanec nemal hlavné bydlisko v Rakúsku. V zdravotníctve a sociálnych službách išlo predovšetkým o ľudí pracujúcich v oblasti 24-hodinovej starostlivosti.
Dochádzajúci zo zahraničia pracovali obzvlášť často v spolkových krajinách, ktoré hraničili s krajinami ich štátnej príslušnosti.
V spolkovej krajine Burgenland malo 72,3 % dochádzajúcich za prácou maďarské občianstvo. Vo Vorarlbersku a Salzbursku zase tvorili viac ako tretinu dochádzajúcich pracovníkov nemeckí štátni občania. V Štajersku mali najvyššie zastúpenie Slovinci (33,4 %). V Dolnom Rakúsku dominovali maďarskí štátni príslušníci s podielom 26,9 %, za ktorými nasledovali pracovníci so slovenským občianstvom s podielom 23,4 %.