Do roku 2020 sa počíta s rastom týchto výdavkov na 3,76 % HDP.
Autor TASR
Viedeň 20. augusta (TASR) - V Rakúsku sa tento rok vynaloží na výskum a vývoj (V&V) 8,6 miliardy eur. Bude 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Do roku 2020 sa počíta s rastom týchto výdavkov na 3,76 % HDP.
Odborník na sféru výskumu Andreas Schibany tvrdí, že peniaze nie sú všetko. Už pominulo obdobie, v ktorom jednoduché zvyšovanie výdavkov na V&V umožňovalo podnikom uvádzať na trh inovované výrobky. Preto sa teraz javí ako nevyhnutnosť zmena prístupu k výskumu a vývoju. Podľa neho by sa pri zakladaní firiem mal klásť silnejší dôraz na akademické pozadie a počas výchovy na podnikateľské myslenie.
Okrem primeraného finančného zázemia však už čoraz väčšiu úlohu zohrávajú nemateriálne investície. Predstavujú ich kvalifikácia pracovníkov, investície do marketingu, softvéru a zlepšenia procesu podnikania.
Také aktivity sa dajú síce veľmi ťažko merať, ale Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) už asi rok pracuje na projekte, ktorý by obsahoval nemateriálne kritériá, ktoré by mali viesť k úspechu nielen vo vede a výskume.
Teraz sa podľa Schibanyho dosiahla úroveň vývoja, ktorej treba prispôsobiť nástroje pomoci a faktory kultúry. Tvrdí, že treba získať nové rastové podnety. Zakladanie firiem totiž vstúpilo do vysoko rizikovej oblasti z hľadiska poznania a technologickej náročnosti.
Schibany poukazuje na to, že nové podnikateľské modely sa musia vypracúvať najprv v hlavách. Ľudský kapitál je ten prvý faktor, na ktorý sa musí vsádzať. Preto sa vo výchove musí klásť väčšia úloha podnikateľskému mysleniu a zakladaniu firiem. Oceňuje založenie rakúskej ceny Phönix, ktorou začína ministerstvom vedy tento rok podporovať prínos univerzít praxi. V iných krajinách však zvolili aj odlišný prístup. Za vyriešenie technologických problémov môžu získať ich autori prémiu aj 100.000 eur, ba aj milión. A s takou sumou sa už možno pustiť do založenia firmy.
Odborník na sféru výskumu Andreas Schibany tvrdí, že peniaze nie sú všetko. Už pominulo obdobie, v ktorom jednoduché zvyšovanie výdavkov na V&V umožňovalo podnikom uvádzať na trh inovované výrobky. Preto sa teraz javí ako nevyhnutnosť zmena prístupu k výskumu a vývoju. Podľa neho by sa pri zakladaní firiem mal klásť silnejší dôraz na akademické pozadie a počas výchovy na podnikateľské myslenie.
Okrem primeraného finančného zázemia však už čoraz väčšiu úlohu zohrávajú nemateriálne investície. Predstavujú ich kvalifikácia pracovníkov, investície do marketingu, softvéru a zlepšenia procesu podnikania.
Také aktivity sa dajú síce veľmi ťažko merať, ale Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) už asi rok pracuje na projekte, ktorý by obsahoval nemateriálne kritériá, ktoré by mali viesť k úspechu nielen vo vede a výskume.
Teraz sa podľa Schibanyho dosiahla úroveň vývoja, ktorej treba prispôsobiť nástroje pomoci a faktory kultúry. Tvrdí, že treba získať nové rastové podnety. Zakladanie firiem totiž vstúpilo do vysoko rizikovej oblasti z hľadiska poznania a technologickej náročnosti.
Schibany poukazuje na to, že nové podnikateľské modely sa musia vypracúvať najprv v hlavách. Ľudský kapitál je ten prvý faktor, na ktorý sa musí vsádzať. Preto sa vo výchove musí klásť väčšia úloha podnikateľskému mysleniu a zakladaniu firiem. Oceňuje založenie rakúskej ceny Phönix, ktorou začína ministerstvom vedy tento rok podporovať prínos univerzít praxi. V iných krajinách však zvolili aj odlišný prístup. Za vyriešenie technologických problémov môžu získať ich autori prémiu aj 100.000 eur, ba aj milión. A s takou sumou sa už možno pustiť do založenia firmy.