Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko tiež pokračovalo v odovzdávaní transformačných skúseností v krajinách Východného partnerstva a západného Balkánu s cieľom približovania sa partnerských krajín EÚ štandardom.
Autor TASR
Bratislava 20. júna (TASR) - Slovensko poskytlo v roku 2017 rozvojovú spoluprácu v objeme 99,49 milióna eur. Vládu o tom informovalo ministerstvo zahraničných vecí, jeho správu v stredu kabinet schválil. Ministrovi zahraničných vecí uložil povinnosť zabezpečiť prípravu Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na roky 2019 až 2023.
Oproti roku 2016 vzrástol objem rozvojovej pomoci o štyri percentá, z toho bilaterálna rozvojová pomoc dokonca o takmer 12 percent. konštatuje správa. Multilaterálna rozvojová spolupráca vzrástla o 1,6 percenta. Najvyšší objem finančných prostriedkov smeroval vlani do Ázie, nasledovanej Európou a Afrikou. Bolo to v dôsledku zvýšenej solidarity Slovenska pri riešení pokračujúcej migračnej a utečeneckej krízy.
V podiele na hrubom národnom dôchodku predstavovala rozvojová spolupráca 0,119 percenta, čo je mierny pokles oproti roku 2016, keď podiel dosiahol hodnotu 0,125 percenta. Slovensko tak aj naďalej zaostáva za plnením svojich cieľov v tejto oblasti, pripomenul rezort diplomacie.
Na úrovni EÚ sa SR zaviazala zvýšiť do roka 2030 podiel rozvojovej spolupráce na hrubom domácom dôchodku na úroveň 0,33 percenta. V rovnakej situácii neplnenia týchto záväzkov sa však podľa ministerstva nachádzajú všetky nové členské krajiny EÚ. Výzvou na rok 2018 zostáva udržanie rozsahu angažovanosti Slovenska pri riešení najakútnejších globálnych kríz, s akcentom na finančné posilnenie bilaterálnej rozvojovej spolupráce.
V roku 2017, ktorý bol významne ovplyvnený pokračujúcou utečeneckou a migračnou krízou, Slovensko pokračovalo v podpore krajín Blízkeho východu a Afriky. Zameralo sa na krajiny pôvodu a tranzitu prostredníctvom príspevkov do medzinárodných organizácií či zvereneckých fondov EÚ, ale aj so zapojením slovenských subjektov.
Rozvojové projekty boli pritom smerované do oblastí rozvoja infraštruktúry vrátane digitalizácie, energetickej efektivity, vody a sanitácie, pôdohospodárstva, podpory trhového prostredia v partnerských krajinách či reformy bezpečnostného sektora a podpory rodovej rovnosti.
Slovensko tiež pokračovalo v odovzdávaní transformačných skúseností v krajinách Východného partnerstva a západného Balkánu s cieľom približovania sa partnerských krajín EÚ štandardom.
Za významný úspech ministerstvo označilo poskytnutie dotácie vo výške 2 milióny eur zo Zvereneckého fondu EÚ pre Afriku na projekt podpory drobných farmárov v Keni pri pestovaní tradičných poľnohospodárskych produktov. Implementačnou agentúrou je tu Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Ministerstvo pripomenulo, že ide o prvé takéto rozhodnutie vo vzťahu k členským krajinám, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004. Pridanou hodnotou je zapojenie partnerov krajín V4 do projektu.
Oproti roku 2016 vzrástol objem rozvojovej pomoci o štyri percentá, z toho bilaterálna rozvojová pomoc dokonca o takmer 12 percent. konštatuje správa. Multilaterálna rozvojová spolupráca vzrástla o 1,6 percenta. Najvyšší objem finančných prostriedkov smeroval vlani do Ázie, nasledovanej Európou a Afrikou. Bolo to v dôsledku zvýšenej solidarity Slovenska pri riešení pokračujúcej migračnej a utečeneckej krízy.
V podiele na hrubom národnom dôchodku predstavovala rozvojová spolupráca 0,119 percenta, čo je mierny pokles oproti roku 2016, keď podiel dosiahol hodnotu 0,125 percenta. Slovensko tak aj naďalej zaostáva za plnením svojich cieľov v tejto oblasti, pripomenul rezort diplomacie.
Na úrovni EÚ sa SR zaviazala zvýšiť do roka 2030 podiel rozvojovej spolupráce na hrubom domácom dôchodku na úroveň 0,33 percenta. V rovnakej situácii neplnenia týchto záväzkov sa však podľa ministerstva nachádzajú všetky nové členské krajiny EÚ. Výzvou na rok 2018 zostáva udržanie rozsahu angažovanosti Slovenska pri riešení najakútnejších globálnych kríz, s akcentom na finančné posilnenie bilaterálnej rozvojovej spolupráce.
V roku 2017, ktorý bol významne ovplyvnený pokračujúcou utečeneckou a migračnou krízou, Slovensko pokračovalo v podpore krajín Blízkeho východu a Afriky. Zameralo sa na krajiny pôvodu a tranzitu prostredníctvom príspevkov do medzinárodných organizácií či zvereneckých fondov EÚ, ale aj so zapojením slovenských subjektov.
Rozvojové projekty boli pritom smerované do oblastí rozvoja infraštruktúry vrátane digitalizácie, energetickej efektivity, vody a sanitácie, pôdohospodárstva, podpory trhového prostredia v partnerských krajinách či reformy bezpečnostného sektora a podpory rodovej rovnosti.
Slovensko tiež pokračovalo v odovzdávaní transformačných skúseností v krajinách Východného partnerstva a západného Balkánu s cieľom približovania sa partnerských krajín EÚ štandardom.
Za významný úspech ministerstvo označilo poskytnutie dotácie vo výške 2 milióny eur zo Zvereneckého fondu EÚ pre Afriku na projekt podpory drobných farmárov v Keni pri pestovaní tradičných poľnohospodárskych produktov. Implementačnou agentúrou je tu Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Ministerstvo pripomenulo, že ide o prvé takéto rozhodnutie vo vzťahu k členským krajinám, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004. Pridanou hodnotou je zapojenie partnerov krajín V4 do projektu.
