Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prijatá novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti prikazuje každej firme a neziskovej organizácii zapísať do obchodného registra svojich konečných užívateľov výhod.
Autor TASR
Bratislava 23. februára (TASR) – V registri konečných užívateľov sa môžu neprávom ocitnúť aj bežní zamestnanci, ktorí si napríklad na poste senior manažéra. A to aj napriek tomu, že z firmy poberajú len plat ako každý iný zamestnanec. Upozorňuje na to poradenská spoločnosť Grant Thornton.
Prijatá novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti prikazuje každej firme a neziskovej organizácii zapísať do obchodného registra svojich konečných užívateľov výhod. Zámerom zákona je zverejniť fyzické osoby, ktoré ako majitelia profitujú z činnosti danej firmy. Doteraz sa museli koneční užívatelia výhod zverejňovať len v prípade, ak sa firma uchádzala o verejné zákazky. Po poslednej novelizácii však majú túto povinnosť všetky firmy. Spoločnosti založené po 31. októbri 2018 musia informáciu poskytnúť hneď pri zápise do obchodného registra, staršie firmy majú čas do konca roka 2019.
Odborník však upozorňuje, že sa do registra nemusia dostať len vlastníci firiem. "Ak nikto nespĺňa definíciu konečného užívateľa výhod podľa tohto zákona, tak sa za konečných užívateľov považujú členovia vedenia firmy. Čiže členovia predstavenstva, dozornej rady, ale aj členovia top manažmentu či senior manažéri. Takýto postup nemá žiadnu logiku a v praxi sú mnohí vyšší manažéri prekvapení, že sa ocitajú v zozname vedľa reálnych majiteľov firiem, aj keď nevlastnia žiadne podiely," priblížil poradca spoločnosti a odborník na audit Pavol Ondek.
Takéto prípady sa podľa neho v praxi vyskytnú často. "Stretli sme sa s mnohými situáciami, kde je zložité identifikovať konečného užívateľa výhod. Zvyčajne sú problémové zahraničné nadácie, fondy či družstvá. No aj firmy, v ktorých sa vyskytujú len vlastníci s podielom akcií pod 25 %," upozornil Ondek s tým, že v týchto prípadoch sa môže stať, že bude do registra zapísaný lokálny manažment alebo dokonca senior manažér. "Z môjho pohľadu je to absolútne nelogické a nespĺňa to pôvodný zámer tohto opatrenia," myslí si Ondek.
Zápis do registra tak môže priniesť dodatočné zdanenie manažérov zo strany finančnej správy. Navyše tento zákon podľa Ondeka ešte zvyšuje administratívnu záťaž firiem, keďže pri každej zmene členov top manažmentu musia aktualizovať užívateľov konečných výhod v registri. "Štát by mal upraviť zákon tak, aby sa do registra nedostávali členovia vedenia firmy, ktorí okrem svojho platu nemajú z činnosti firmy žiadne konečné výhody. Inak to odradí mnohých schopných ľudí od riadenia firiem podnikajúcich na Slovensku. Výsledkom môže byť ďalší odliv talentov do zahraničia a ochudobnenie slovenskej ekonomiky," dodal Ondek.
Prijatá novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti prikazuje každej firme a neziskovej organizácii zapísať do obchodného registra svojich konečných užívateľov výhod. Zámerom zákona je zverejniť fyzické osoby, ktoré ako majitelia profitujú z činnosti danej firmy. Doteraz sa museli koneční užívatelia výhod zverejňovať len v prípade, ak sa firma uchádzala o verejné zákazky. Po poslednej novelizácii však majú túto povinnosť všetky firmy. Spoločnosti založené po 31. októbri 2018 musia informáciu poskytnúť hneď pri zápise do obchodného registra, staršie firmy majú čas do konca roka 2019.
Odborník však upozorňuje, že sa do registra nemusia dostať len vlastníci firiem. "Ak nikto nespĺňa definíciu konečného užívateľa výhod podľa tohto zákona, tak sa za konečných užívateľov považujú členovia vedenia firmy. Čiže členovia predstavenstva, dozornej rady, ale aj členovia top manažmentu či senior manažéri. Takýto postup nemá žiadnu logiku a v praxi sú mnohí vyšší manažéri prekvapení, že sa ocitajú v zozname vedľa reálnych majiteľov firiem, aj keď nevlastnia žiadne podiely," priblížil poradca spoločnosti a odborník na audit Pavol Ondek.
Takéto prípady sa podľa neho v praxi vyskytnú často. "Stretli sme sa s mnohými situáciami, kde je zložité identifikovať konečného užívateľa výhod. Zvyčajne sú problémové zahraničné nadácie, fondy či družstvá. No aj firmy, v ktorých sa vyskytujú len vlastníci s podielom akcií pod 25 %," upozornil Ondek s tým, že v týchto prípadoch sa môže stať, že bude do registra zapísaný lokálny manažment alebo dokonca senior manažér. "Z môjho pohľadu je to absolútne nelogické a nespĺňa to pôvodný zámer tohto opatrenia," myslí si Ondek.
Zápis do registra tak môže priniesť dodatočné zdanenie manažérov zo strany finančnej správy. Navyše tento zákon podľa Ondeka ešte zvyšuje administratívnu záťaž firiem, keďže pri každej zmene členov top manažmentu musia aktualizovať užívateľov konečných výhod v registri. "Štát by mal upraviť zákon tak, aby sa do registra nedostávali členovia vedenia firmy, ktorí okrem svojho platu nemajú z činnosti firmy žiadne konečné výhody. Inak to odradí mnohých schopných ľudí od riadenia firiem podnikajúcich na Slovensku. Výsledkom môže byť ďalší odliv talentov do zahraničia a ochudobnenie slovenskej ekonomiky," dodal Ondek.
