Na archívnej snímke Veronika Remišová.Foto: TASR Jaroslav Novák
Dodala, že Slovensko po 20 rokoch čerpania eurofondov má stále problémy s infraštruktúrou, keď viac ako 450 obcí je bez prístupu k pitnej vode a 30 percent lokalít nemá kanalizáciu.
Brusel 18. novembra (TASR) - Na efektívny boj s krízou musia mať členské štáty EÚ viac možností využívať eurofondy na výzvy vyvolané pandémiou koronavírusu. Uviedla to vo štvrtok v Bruseli podpredsedníčka vlády SR a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) po skončení zasadnutí Rady EU pre všeobecné záležitosti k politike súdržnosti.
Remišová zdôraznila, že po zasadnutí rady ministrov o tejto otázke rokovala aj s eurokomisárkou pre kohéznu politiku Elisou Ferreirovou a eurokomisárom pre pracovné záležitosti Nicolasom Schmitom.
Pripomenula dôležitosť týchto rokovaní, lebo len raz za sedem rokov si členské štáty spolu s eurokomisiou cez takzvané partnerské dohody, čiže veľké investičné rámce na nasledujúcich sedem rokov nastavujú pravidlá toho, kam budú investovať pridelené eurofondy, do akých oblastí a aké sú priority. Slovensko by v období 2021 – 2027 mohlo čerpať takmer 13 miliárd eur.
"Čo sa týka Slovenska, bránime tu naše záujmy, ktoré nie vždy sú totožné s názormi Bruselu," opísala situáciu Remišová. Dodala, že Slovensko po 20 rokoch čerpania eurofondov má stále problémy s infraštruktúrou, keď viac ako 450 obcí je bez prístupu k pitnej vode, 30 percent lokalít nemá kanalizáciu, v zlom stave sú regionálne cesty i diaľnice, zamorené je životné prostredie.
"Aj toto sú naše národné záujmy a keby sme dokázali čerpať eurofondy dobre, tak týmito témami by sme sa nemuseli zaoberať a investície by šli radšej do vedy, výskumu, digitalizácie a inovácií," uviedla.
To, o čo sa podľa jej slov Slovensko v Bruseli snaží, je nastavenie flexibilnosti pravidiel čerpania eurofondov, aby boli "šité na mieru" každej členskej krajiny. "Nemôžeme mať pravidlá ako cez 'kopirák'. Flexibilita umožňuje transfery medzi eurofondami, čo umožňuje lepšie zacieliť peniaze tak, aby boli použité na národné potreby," vysvetlila podpredsedníčka vlády. Spresnila, že to je aj cieľom jej rokovaní s Ferreirovou a Schmitom.
Na archívnej snímke Nicolas Schmit.Foto: TASR/AP
Slovensko podľa jej slov už Európskej komisii zaslalo svoj návrh partnerskej dohody a čaká na pripomienky exekutívy EÚ, aby sa mohli začať finálne rokovania. Očakáva, že rokovania v Bruseli budú "náročné a tvrdé". "My sa budeme snažiť, aby peniaze šli tam, kde ich presne občania Slovenska potrebujú," odkázala.
Remišová zároveň pripomenula, že SR iniciovala výzvu, ku ktorej sa pripojilo ďalších šesť štátov, a to Grécko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Španielsko, a ktorej cieľom je presvedčiť eurokomisiu, aby zachovala platnosť opatrení prijatých vlani, v prvom roku boja s pandémiou ochorenia COVID-19. Ide o flexibilné opatrenia ako odpoveď na koronakrízu a Slovensko si želá ich pokračovanie aj preto, lebo členské krajiny eurobloku musia čeliť vysokým cenám stavebných materiálov, energií, ropy, plynu a tiež nedostatku mikroprocesorov a čipov.
"V praxi to vedie k tomu, že od projektov odskakujú mnohí dodávatelia, lebo ceny obstarávania nepokryjú ich náklady," uviedla s odkazom na dosahy pandémie, ktorá pokračuje už druhý rok a naďalej členským krajinám odčerpáva obrovské množstvo prostriedkov, ktoré treba vynakladať na udržanie pracovných miest či na podporu postihnutých odvetví ekonomiky.
