Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výsledky kontroly poukazujú na podozrenia z trestných činov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 6. júla (TASR) - Jeden z utajovaných IT projektov preverí polícia, výsledky kontroly poukazujú na podozrenia z trestných činov. Informovala o tom v utorok vicepremiérka a ministerka pre informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí).
"Po našej iniciatíve Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) skontroloval projekt Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe v celkovej hodnote 44 miliónov eur," špecifikovala Remišová. Tento projekt bol realizovaný za predošlej vlády z veľkej časti na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorý bol predchodcom súčasného Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. Remišová spresnila, že išlo o eurofondový projekt.
Výsledky kontroly ukázali viacero závažných skutočností, medzi inými Remišová vyzdvihla podozrenia zo spáchania trestného činu. "Oficiálne informácie od NKÚ uvádzajú aj také skutočnosti, ako sú napríklad možné machinácie pri verejnom obstarávaní, či porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku," dodala Remišová.
Podľa Remišovej tak zistenia NKÚ len potvrdzujú, že požiadavky na transparentnosť a dôslednú kontrolu veľkých IT projektov sú oprávnené. "Pri citlivých zmluvách je situácia o to zložitejšia, že – a to nie sú miliónové IT projekty, to sú IT projekty za desiatky miliónov eur – väčšina takýchto veľkých zmlúv bola uzatvorená v utajovanom režime s nedostatočnou kontrolou zo strany verejnosti," dodala.
Na problém IT tendrov v utajovanom režime upozornila aj na príklade nedávneho zásahu polície na Finančnej správe (FS) v súvislosti s utajovaným projektom za 52 miliónov eur. Celý projekt bol utajený a v centrálnom registri zmlúv bola zverejnená iba suma, čo je podľa ministerky neprípustné. Utajované tendre totiž podľa nej zabraňujú aj verejnej kontrole.
Remišová avizovala, že spoločne s NKÚ chce jej rezort definovať nové postupy tak, aby sa podobné veľké zmluvy zbytočne neuzatvárali v utajenom režime a aby boli pod dohľadom verejnosti. Malo by to byť vo forme manuálov, ale ak bude potrebná legislatívna zmena, Remišová sa jej nebráni. Vyzdvihla, že za jej pôsobenia zatiaľ rezort informatizácie neuzatváral utajované projekty.
Remišovej predchodca a súčasný nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Richard Raši analogicky pripomenul, že Remišová zhruba pred rokom upozornila na tajné zariadenia, ktoré patrili zrejme vojenskému spravodajstvu a mohla tým narušiť bezpečnosť vládnej siete govnet. "Dnes pani Remišová spochybnila projekt, na ktorom spolupracuje Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Národný bezpečnostný úrad a sekcia kybernetickej bezpečnosti jej ministerstva a ktorý má ochrániť vládny kybernetický priestor. Ide o projekt, ktorý pripravovali experti v danej oblasti, pričom ministerka Remišová sa o kybernetickú bezpečnosť Slovenska nezaujímala 15 mesiacov od nástupu do funkcie a jediné čo spravila, že za generálneho riaditeľa tejto mimoriadne dôležitej sekcie dosadila člena predsedníctva svojej strany," zareagoval Raši.
"Po našej iniciatíve Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) skontroloval projekt Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe v celkovej hodnote 44 miliónov eur," špecifikovala Remišová. Tento projekt bol realizovaný za predošlej vlády z veľkej časti na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorý bol predchodcom súčasného Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. Remišová spresnila, že išlo o eurofondový projekt.
Výsledky kontroly ukázali viacero závažných skutočností, medzi inými Remišová vyzdvihla podozrenia zo spáchania trestného činu. "Oficiálne informácie od NKÚ uvádzajú aj také skutočnosti, ako sú napríklad možné machinácie pri verejnom obstarávaní, či porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku," dodala Remišová.
Podľa Remišovej tak zistenia NKÚ len potvrdzujú, že požiadavky na transparentnosť a dôslednú kontrolu veľkých IT projektov sú oprávnené. "Pri citlivých zmluvách je situácia o to zložitejšia, že – a to nie sú miliónové IT projekty, to sú IT projekty za desiatky miliónov eur – väčšina takýchto veľkých zmlúv bola uzatvorená v utajovanom režime s nedostatočnou kontrolou zo strany verejnosti," dodala.
Na problém IT tendrov v utajovanom režime upozornila aj na príklade nedávneho zásahu polície na Finančnej správe (FS) v súvislosti s utajovaným projektom za 52 miliónov eur. Celý projekt bol utajený a v centrálnom registri zmlúv bola zverejnená iba suma, čo je podľa ministerky neprípustné. Utajované tendre totiž podľa nej zabraňujú aj verejnej kontrole.
Remišová avizovala, že spoločne s NKÚ chce jej rezort definovať nové postupy tak, aby sa podobné veľké zmluvy zbytočne neuzatvárali v utajenom režime a aby boli pod dohľadom verejnosti. Malo by to byť vo forme manuálov, ale ak bude potrebná legislatívna zmena, Remišová sa jej nebráni. Vyzdvihla, že za jej pôsobenia zatiaľ rezort informatizácie neuzatváral utajované projekty.
Remišovej predchodca a súčasný nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Richard Raši analogicky pripomenul, že Remišová zhruba pred rokom upozornila na tajné zariadenia, ktoré patrili zrejme vojenskému spravodajstvu a mohla tým narušiť bezpečnosť vládnej siete govnet. "Dnes pani Remišová spochybnila projekt, na ktorom spolupracuje Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Národný bezpečnostný úrad a sekcia kybernetickej bezpečnosti jej ministerstva a ktorý má ochrániť vládny kybernetický priestor. Ide o projekt, ktorý pripravovali experti v danej oblasti, pričom ministerka Remišová sa o kybernetickú bezpečnosť Slovenska nezaujímala 15 mesiacov od nástupu do funkcie a jediné čo spravila, že za generálneho riaditeľa tejto mimoriadne dôležitej sekcie dosadila člena predsedníctva svojej strany," zareagoval Raši.
