Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Druhé miesto obsadilo Nemecko (75.071 GWh / 9,8 %), za ktorým nasledovalo Švédsko (66.130 GWh / 8,6 %), a potom Španielsko (58.349 GWh / 7,6 %).
Autor TASR
Brusel 22. februára (TASR) - V roku 2019 malo 13 členských štátov 27-člennej Európskej únie v prevádzke celkovo 106 jadrových reaktorov, ktoré spolu vyprodukovali 765.337 GWh elektriny, čiže asi 26 percent celkovej výroby elektriny v EÚ. Svoj podiel v rámci 13 "jadrových krajín" EÚ na tom malo aj Slovensko.
Eurostat, štatistický úrad EÚ, vo svojej správe koncom minulého týždňa (19. 2.) upozornil, že najväčším výrobcom jadrovej energie v EÚ bolo pred dvoma rokmi Francúzsko s 399.011 GWh, čiže 52,1 % z celkového podielu jadrovej energie Únie.
Druhé miesto obsadilo Nemecko (75.071 GWh / 9,8 %), za ktorým nasledovalo Švédsko (66.130 GWh / 8,6 %), a potom Španielsko (58.349 GWh / 7,6 %).
Tieto štyri západoeurópske krajiny zabezpečili spolu viac ako tri štvrtiny z celkového množstva elektriny vyrobenej v jadrových zariadeniach v EÚ. K stredne veľkým výrobcom elektriny z jadra patrili Belgicko (43.523 GWh), Česká republika (30.246 GWh) a Fínsko (23.870 GWh).
Slovensko (15.282 GWh) sa so svojimi jadrovými reaktormi zaradilo k menším výrobcom v EÚ, na desiatej priečke, po Bulharsku (16.555 GWh) a Maďarsku (16.288 GWh), ale pred Rumunsko (11.280 GWh). Najmenším producentom elektriny cez jadrovú energiu v roku 2019 bolo Holandsko (3909 GWh) a potom Slovinsko (5821 GWh).
Eurostat pripomenul, že od roku 2006 sa celková hrubá výroba elektriny z jadrových elektrární v EÚ znížila o 16,3 %, najmä v dôsledku odstavenia takmer 55 percent jadrových reaktorov v Nemecku. Platilo to aj pre Slovensko, krajinu s druhým najvýraznejším poklesom jadrovej výroby (-15,2 %). Kým v roku 2005 slovenské atómové elektrárne vyrobili 17.727 GWh elektriny, v roku 2019 to bolo už len 15.282 GWh. O 15 percent v uvedenom období znížili kapacity jadrovej energetiky aj Bulhari.
Litva v roku 2009 vypadla z klubu jadrových krajín EÚ a po uzavretí sovietskej jadrovej elektrárne Ignalina sa zaradila do skupiny 14 štátov EÚ bez jadrovej energetiky (Cyprus, Dánsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Taliansko).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Eurostat, štatistický úrad EÚ, vo svojej správe koncom minulého týždňa (19. 2.) upozornil, že najväčším výrobcom jadrovej energie v EÚ bolo pred dvoma rokmi Francúzsko s 399.011 GWh, čiže 52,1 % z celkového podielu jadrovej energie Únie.
Druhé miesto obsadilo Nemecko (75.071 GWh / 9,8 %), za ktorým nasledovalo Švédsko (66.130 GWh / 8,6 %), a potom Španielsko (58.349 GWh / 7,6 %).
Tieto štyri západoeurópske krajiny zabezpečili spolu viac ako tri štvrtiny z celkového množstva elektriny vyrobenej v jadrových zariadeniach v EÚ. K stredne veľkým výrobcom elektriny z jadra patrili Belgicko (43.523 GWh), Česká republika (30.246 GWh) a Fínsko (23.870 GWh).
Slovensko (15.282 GWh) sa so svojimi jadrovými reaktormi zaradilo k menším výrobcom v EÚ, na desiatej priečke, po Bulharsku (16.555 GWh) a Maďarsku (16.288 GWh), ale pred Rumunsko (11.280 GWh). Najmenším producentom elektriny cez jadrovú energiu v roku 2019 bolo Holandsko (3909 GWh) a potom Slovinsko (5821 GWh).
Eurostat pripomenul, že od roku 2006 sa celková hrubá výroba elektriny z jadrových elektrární v EÚ znížila o 16,3 %, najmä v dôsledku odstavenia takmer 55 percent jadrových reaktorov v Nemecku. Platilo to aj pre Slovensko, krajinu s druhým najvýraznejším poklesom jadrovej výroby (-15,2 %). Kým v roku 2005 slovenské atómové elektrárne vyrobili 17.727 GWh elektriny, v roku 2019 to bolo už len 15.282 GWh. O 15 percent v uvedenom období znížili kapacity jadrovej energetiky aj Bulhari.
Litva v roku 2009 vypadla z klubu jadrových krajín EÚ a po uzavretí sovietskej jadrovej elektrárne Ignalina sa zaradila do skupiny 14 štátov EÚ bez jadrovej energetiky (Cyprus, Dánsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Taliansko).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
