Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Federálny menový systém chce reagovať na zvyšujúcu sa infláciu rastom svojej základnej úrokovej sadzby, prezident D. Trump však chce slabý dolár.
Autor TASR
Washington 19. februára (TASR) - V Spojených štátoch sa rozpútal ostrý zápas o budúcnosť menovej politiky najsilnejšej svetovej ekonomiky. Federálny menový systém (Fed), ktorý plní v USA funkciu centrálnej banky, by chcel na zvyšujúcu sa infláciu reagovať rastom svojej základnej úrokovej sadzby. Proti je však prezident Donald Trump, ktorý potrebuje slabý dolár, aby mohol ľahšie realizovať svoju hospodársku politiku.
Šéfka Fedu Janet Yellenová minulý týždeň v Kongrese povedala, že zatiaľ nie je isté, či dôjde k rozhodnutiu zvýšiť úrokovú sadzbu, keď sa vedenie centrálnej banky zíde na rokovaní o nich v marci. V tom prípade by sa rozhodnutie mohlo schváliť až na júnovom zasadnutí.
Zvýšený tlak na Yellenovú sa prejavuje z oboch strán. Rýchly rast spotrebiteľských cien vyžaduje, aby Fed na situáciu reagoval primerane a včas. Odpoveď potrebujú investori aj reálna ekonomika.
Donald Trump však chce slabý dolár, aby mohol ľahšie plniť svoj predvolebný sľub: Najprv Amerika. So slabým dolárom by sa lepšie darilo americkému exportu. A rast vývozu je synonymom rastu zamestnanosti.
Silnejší dolár by priťahoval do USA investície zo zahraničia. Tie by ich menu ešte viac posilňovalo. Americké tovary by na medzinárodnom trhu zdražovali.
Americká centrálna banka formálne nie je štátnou a od nikoho ani politicky závislou. Prezident však disponuje rozhodujúcim vplyvom pri obsadzovaní jej vedenia.
Prezident je hlavným oponentom Yellenovej a už dal najavo, že by sa jej rád čo najskôr zbavil. Nemôže to však urobiť skôr, kým jej neskončí osemročné funkčné obdobie. K tomu dôjde v roku 2018.
Spor prezidenta a šéfky Fedu bude trvať najmenej rok. Vyskytujú sa obavy, ako bude nevypočítateľný a spontánne konajúci Trump v tejto situácii reagovať. A nejde len o úrokovú sadzbu. Prezident chce oslabiť reguláciu bánk zavedenú po finančnej kríze z konca minulého desaťročia. Aby to dosiahol, musí odňať vplyv Fedu na ne.
Prezidentov zámer zvyšuje vo finančnej sfére neistotu – a neistota, neprehľadná situácia je to, čo trhy zo všetkého majú rady najmenej.
Šéfka Fedu Janet Yellenová minulý týždeň v Kongrese povedala, že zatiaľ nie je isté, či dôjde k rozhodnutiu zvýšiť úrokovú sadzbu, keď sa vedenie centrálnej banky zíde na rokovaní o nich v marci. V tom prípade by sa rozhodnutie mohlo schváliť až na júnovom zasadnutí.
Zvýšený tlak na Yellenovú sa prejavuje z oboch strán. Rýchly rast spotrebiteľských cien vyžaduje, aby Fed na situáciu reagoval primerane a včas. Odpoveď potrebujú investori aj reálna ekonomika.
Donald Trump však chce slabý dolár, aby mohol ľahšie plniť svoj predvolebný sľub: Najprv Amerika. So slabým dolárom by sa lepšie darilo americkému exportu. A rast vývozu je synonymom rastu zamestnanosti.
Silnejší dolár by priťahoval do USA investície zo zahraničia. Tie by ich menu ešte viac posilňovalo. Americké tovary by na medzinárodnom trhu zdražovali.
Americká centrálna banka formálne nie je štátnou a od nikoho ani politicky závislou. Prezident však disponuje rozhodujúcim vplyvom pri obsadzovaní jej vedenia.
Prezident je hlavným oponentom Yellenovej a už dal najavo, že by sa jej rád čo najskôr zbavil. Nemôže to však urobiť skôr, kým jej neskončí osemročné funkčné obdobie. K tomu dôjde v roku 2018.
Spor prezidenta a šéfky Fedu bude trvať najmenej rok. Vyskytujú sa obavy, ako bude nevypočítateľný a spontánne konajúci Trump v tejto situácii reagovať. A nejde len o úrokovú sadzbu. Prezident chce oslabiť reguláciu bánk zavedenú po finančnej kríze z konca minulého desaťročia. Aby to dosiahol, musí odňať vplyv Fedu na ne.
Prezidentov zámer zvyšuje vo finančnej sfére neistotu – a neistota, neprehľadná situácia je to, čo trhy zo všetkého majú rady najmenej.
