Brusel 25. júla (TASR) - Ministri energetiky členských krajín Európskej únie (EÚ) budú v utorok (26. 7.) diskutovať o potenciálnom úplnom zastavení dodávok plynu z Ruska. Hlavnou témou ich mimoriadneho zasadnutia bude príprava na takúto krízovú situáciu.

Predstavitelia členských štátov sa zatiaľ nedokázali dohodnúť na tom, ako by sa mohli zbaviť závislosti od ruského plynu. Vlády sa totiž snažia uspokojiť domácich spotrebiteľov, čo komplikuje snahu o zachovanie jednoty v situácii, keď Rusko pokračuje v znižovaní dodávok.

Európska komisia (EK) minulý týždeň predložila plán koordinovaného zníženia spotreby plynu v EÚ. Jeho súčasťou sú aj v prípade núdzového stavu záväzné ciele týkajúce sa úspor. V období od augusta 2022 do marca 2023 by však zníženie spotreby malo byť dobrovoľné.

Ruský koncern Gazprom pokračuje v znižovaní dodávok plynu cez Nord Stream 1. Gazprom v pondelok popoludní uviedol, že od stredy rána (od 6.00 SELČ) bude cez Nord Stream 1 dodávať okolo 33 miliónov kubických metrov plynu denne, čo je len 20 % z celkovej kapacity plynovodu. Údajnou príčinou je oprava ďalšej turbíny.

Ďalšie obmedzenie dodávok ohrozuje cieľ členských štátov EÚ týkajúce sa plnenia zásobníkov plynu. Preto je veľmi dôležité, aby sa všetky členské krajiny dohodli na núdzovom pláne pre prípad nedostatku plynu.

Najspornejším bodom je, že v prípade núdze by EK mohla nariadiť členským štátom povinné zníženie spotreby. Niektoré vlády nie sú totiž ochotné prenechať časť svojich kompetencií v oblasti energetickej politiky Bruselu. Napríklad pre Španielsko a Portugalsko vopred odmietajú povinné znižovanie spotreby. Argumentujú tým, že spotrebúvajú len veľmi málo ruského plynu v porovnaní s krajinami, ako sú Nemecko alebo Taliansko, a ich energetické prepojenia na zvyšok Európy sú len obmedzené.