Hosťom Richarda Kvasňovského v relácii EKONOMIKA Tu a teraz je šéfekonóm CentralNic Vladimír Vaňo.
Autor Tablet.TV
Bratislava 8. novembra (Tablet.TV) - Ekonomika eurozóny výrazne pribrzdila v treťom štvrťroku. Najmä v Nemecku a Taliansku sa prakticky zastavil ekonomický rast. Ako to ovplyvní Slovensko, ktoré má ekonomiku naviazanú práve na eurozónu, hovoril šéfekonóm CentralNic Vladimír Vaňo.
Nemecko už naplno pociťuje dôsledky globálnej obchodnej vojny. Problémy najväčšieho obchodného partnera môže o pár mesiacov negatívne pocítiť aj Slovensko. „Nemecko je mimoriadne otvorená ekonomika. Je to druhý najväčší exportér na svete po Číne. Obchodná vojna EÚ s USA a aj medzi USA a Čínou prináša hrozbu spomalenia svetového obchodu pre Nemecko. V krajine navyše klesajú indexy podnikateľskej dôvery. Podnikateľský sektor vníma vyhliadky nemeckej ekonomiky do najbližších mesiacov negatívne. Nemecko tak už reálne cíti dôsledky globálnej obchodnej vojny,“ upozornil Vaňo.
Pre Slovensko je najväčším exportným trhom práve Nemecko so silnou väzbou na tamojší automobilový priemysel. Podľa Vaňa sa tak nemecké problémy môžu rýchlo preliať aj k nám.
„Slovensko je takisto otvorená ekonomika závislá od obchodných partnerov. Zhoršenie ekonomickej situácie v Nemecku sa nás môže týkať s podobným odstupom ako sme videli pred dekádou, takže môžeme počítať s dvomi až tromi kvartálmi,“ vysvetlil Vaňo s tým, že dobrou správou pre slovenskú ekonomiku môže byť spustenie výroby v automobilke Jaguar Land Rover a jej plný nábeh v budúcom roku môže vykompenzovať externé negatívne vplyvy. Inštitút finančnej politiky očakáva, že hospodársky rast Slovenska by mal byť v budúcom roku 4,5%.
Podľa Vaňa je však pre eurozónu ohniskom potenciálnych rizík najmä Taliansko. Nová vláda naplánovala trojnásobne vyšší deficit ako krajine odobrila Európska komisia. To zvýšilo rizikové prirážky na dlhopisoch, zdražuje náklady na financovanie talianskeho dlhu a aj firiem. „Existuje index rozpadu eurozóny, ktorý sa v posledných týždňoch zvýšil práve pre situáciu v Taliansku. V extrémnom prípade by sa mohlo stať, že bude nútené požiadať o externú prekleňovaciu pomoc. To je však extrémny scenár, ktorý neočakávam. Navyše talianska vláda deklarovala, že pokiaľ by sa ich veľké banky ocitli v ťažkostiach, pomohla by im pôžičkami,“ dodal Vaňo.
Pozrite si reláciu EKONOMIKA Tu a teraz s Richardom Kvasňovským.
Nemecko už naplno pociťuje dôsledky globálnej obchodnej vojny. Problémy najväčšieho obchodného partnera môže o pár mesiacov negatívne pocítiť aj Slovensko. „Nemecko je mimoriadne otvorená ekonomika. Je to druhý najväčší exportér na svete po Číne. Obchodná vojna EÚ s USA a aj medzi USA a Čínou prináša hrozbu spomalenia svetového obchodu pre Nemecko. V krajine navyše klesajú indexy podnikateľskej dôvery. Podnikateľský sektor vníma vyhliadky nemeckej ekonomiky do najbližších mesiacov negatívne. Nemecko tak už reálne cíti dôsledky globálnej obchodnej vojny,“ upozornil Vaňo.
Pre Slovensko je najväčším exportným trhom práve Nemecko so silnou väzbou na tamojší automobilový priemysel. Podľa Vaňa sa tak nemecké problémy môžu rýchlo preliať aj k nám.
„Slovensko je takisto otvorená ekonomika závislá od obchodných partnerov. Zhoršenie ekonomickej situácie v Nemecku sa nás môže týkať s podobným odstupom ako sme videli pred dekádou, takže môžeme počítať s dvomi až tromi kvartálmi,“ vysvetlil Vaňo s tým, že dobrou správou pre slovenskú ekonomiku môže byť spustenie výroby v automobilke Jaguar Land Rover a jej plný nábeh v budúcom roku môže vykompenzovať externé negatívne vplyvy. Inštitút finančnej politiky očakáva, že hospodársky rast Slovenska by mal byť v budúcom roku 4,5%.
Podľa Vaňa je však pre eurozónu ohniskom potenciálnych rizík najmä Taliansko. Nová vláda naplánovala trojnásobne vyšší deficit ako krajine odobrila Európska komisia. To zvýšilo rizikové prirážky na dlhopisoch, zdražuje náklady na financovanie talianskeho dlhu a aj firiem. „Existuje index rozpadu eurozóny, ktorý sa v posledných týždňoch zvýšil práve pre situáciu v Taliansku. V extrémnom prípade by sa mohlo stať, že bude nútené požiadať o externú prekleňovaciu pomoc. To je však extrémny scenár, ktorý neočakávam. Navyše talianska vláda deklarovala, že pokiaľ by sa ich veľké banky ocitli v ťažkostiach, pomohla by im pôžičkami,“ dodal Vaňo.
Pozrite si reláciu EKONOMIKA Tu a teraz s Richardom Kvasňovským.