Bratislava 9. marca (TASR) - Vplyvom rozšírenia bezzásahového územia v národných parkoch (NP) by sa štátnym podnikom lesného hospodárstva zhoršil hospodársky výsledok. Ak by sa územie bez zásahu rozšírilo na polovicu, výsledok by sa zhoršil o 900.000 eur ročne, na tri štvrtiny o 1,4 milióna eur ročne. Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP).

Výpočet hospodárskeho výsledku je podľa analytikov založený na predpoklade, že podniky budú vedieť optimalizovať svoje náklady súvisiace s réžiou a ťažbou. Podotýkajú však, že to zrejme nebude možné okamžite po vyhlásení bezzásahových území.

Približne za rok by sa štátnym organizáciám mohol znížiť zisk o 6,3 milióna eur pri rozšírení na polovicu rozlohy bezzásahového územia, a 10,5 milióna eur pri rozšírení na 75 percent.

Ak bude plán rozširovania známy v dostatočnom časovom predstihu, tak sa dá strata štátnych organizácií minimalizovať, podotýkajú analytici. "Najviac budú ovplyvnené organizácie Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Štátne lesy Tatranského národného parku, ktoré sa dostanú do prevádzkovej straty a pravdepodobne budú musieť prejsť zlepšením štruktúry," uvádzajú analytici.

Bezzásahová zóna v súčasnosti tvorí 2,8 percenta rozlohy lesov, ktoré sú v správe štátnych podnikov lesného hospodárstva. V prípade rozširovania území bez zásahu by sa podiel zvýšil na 7,2 percenta pri polovičnej rozlohe alebo na 10,1 percenta pri troch štvrtinách rozlohy. "Dosah na štátne podniky by bol vyšší, ak by novú bezzásahovú zónu tvorili prevažne štátne pozemky, čo by zároveň znamenalo nižšie náklady na nájmy," vysvetľujú analytici. Ostatné výdavky by mali tvoriť nižší výber daní do štátneho rozpočtu a jednorazové poplatky.