Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Časť výpadku príjmov kompenzovali domácnosti znížením výdavkov. Celkovo si splátky odložilo 5,4 % domácností.
Autor TASR
Bratislava 26. augusta (TASR) – Väčšina domácností na Slovensku očakáva, že bude schopná po odklade splátok svoje záväzky voči banke splácať. Ukázal to júlový prieskum Národnej banky Slovenska (NBS). Celkovo sa v dôsledku koronakrízy dostalo do rizika finančných ťažkostí sedem percent domácností. Tie uviedli, že ak by výpadok ich príjmu pretrval, nebudú schopné pokryť splátky úverov a nutné životné výdavky.
Jedným z vládnych opatrení na boj s koronakrízou, ktoré Slovensko prijalo, bol odklad splátok. Keďže však banky až na deväť mesiacov strácajú prehľad o finančnej situácii svojich klientov, NBS sa rozhodla uskutočniť reprezentatívny prieskum domácností, ako sú na tom so splácaním svojich finančných záväzkov. Prieskumov NBS bude celkovo šesť. "Toto opatrenie vnímame ako veľmi účinné a jednoduché. Doteraz požiadalo o odklad splátok približne 40.000 domácností , pričom máme 736.000 zadlžených domácností. Toto opatrenie má však aj druhú stranu mince, pretože deformuje realitu, situácia sa stala menej viditeľná a preto sme sa rozhodli pre tento prieskum," priblížil v stredu na tlačovej konferencii guvernér NBS Peter Kažimír. NBS aj vďaka tomuto prieskumu môže hodnotiť finančnú stabilitu v bankovom sektore.
Prieskum ukázal, že príjmy domácností klesli v prípade 60 % zadlžených domácností priemerne skoro o 370 eur, niektorým skupinám domácností však klesli aj výraznejšie. Podnikatelia splácajúci úvery čelili poklesu príjmov až v 80 % prípadov. "Zo všetkých tých, ktorí požiadali o odklad splátok úverov, 9 % Slovákov očakáva, že po skončení splátkových prázdnin nebudú schopní pokračovať splácať úver," vyčíslil Kažimír s tým, že to predstavuje približne 120 miliónov eur.
Len každá jedenásta domácnosť očakáva, že po skončení odkladu bude mať problém s pokračovaním splácania. Celkovo ide približne o jedno percento všetkých zadlžených domácností. "Ďalších 15 % domácností s odkladom a šesť percent domácností bez odkladu očakáva, že zhoršená situácia pretrvá, ale úvery budú schopné splácať," priblížil riaditeľ odboru výskumu v NBS Martin Šuster.
Časť výpadku príjmov kompenzovali domácnosti znížením výdavkov. Celkovo si splátky odložilo 5,4 % domácností. O odklad žiadali najmä tí ľudia, ktoré čelili vyššiemu poklesu príjmov, ale aj tí, ktorým po odpočítaní splátok z príjmu zostávala nízka rezerva. "Medzi domácnosťami s odkladom splátok je výrazne vyšší podiel živnostníkov oproti zamestnancom. V skupine, ktorá je oveľa rizikovejšia, sú tí, ktorí podnikajú v sektore stravovania, umenia, zábavy a rekreácie," doplnil Kažimír.
Koronakríza spôsobila siedmim percentám domácností problémy a dostali sa do rizika. Podľa NBS sú pritom rizikové najmä domácnosti, ktoré už pred krízou mali vysoký podiel splátok k príjmu, pričom z nich sa do problémov môže dostať až tretina. "Situácia nie je veľmi kritická, ale je výrazná časť domácností, ktorá má nejaký problém," doplnil Šuster.
Jedným z vládnych opatrení na boj s koronakrízou, ktoré Slovensko prijalo, bol odklad splátok. Keďže však banky až na deväť mesiacov strácajú prehľad o finančnej situácii svojich klientov, NBS sa rozhodla uskutočniť reprezentatívny prieskum domácností, ako sú na tom so splácaním svojich finančných záväzkov. Prieskumov NBS bude celkovo šesť. "Toto opatrenie vnímame ako veľmi účinné a jednoduché. Doteraz požiadalo o odklad splátok približne 40.000 domácností , pričom máme 736.000 zadlžených domácností. Toto opatrenie má však aj druhú stranu mince, pretože deformuje realitu, situácia sa stala menej viditeľná a preto sme sa rozhodli pre tento prieskum," priblížil v stredu na tlačovej konferencii guvernér NBS Peter Kažimír. NBS aj vďaka tomuto prieskumu môže hodnotiť finančnú stabilitu v bankovom sektore.
Prieskum ukázal, že príjmy domácností klesli v prípade 60 % zadlžených domácností priemerne skoro o 370 eur, niektorým skupinám domácností však klesli aj výraznejšie. Podnikatelia splácajúci úvery čelili poklesu príjmov až v 80 % prípadov. "Zo všetkých tých, ktorí požiadali o odklad splátok úverov, 9 % Slovákov očakáva, že po skončení splátkových prázdnin nebudú schopní pokračovať splácať úver," vyčíslil Kažimír s tým, že to predstavuje približne 120 miliónov eur.
Len každá jedenásta domácnosť očakáva, že po skončení odkladu bude mať problém s pokračovaním splácania. Celkovo ide približne o jedno percento všetkých zadlžených domácností. "Ďalších 15 % domácností s odkladom a šesť percent domácností bez odkladu očakáva, že zhoršená situácia pretrvá, ale úvery budú schopné splácať," priblížil riaditeľ odboru výskumu v NBS Martin Šuster.
Časť výpadku príjmov kompenzovali domácnosti znížením výdavkov. Celkovo si splátky odložilo 5,4 % domácností. O odklad žiadali najmä tí ľudia, ktoré čelili vyššiemu poklesu príjmov, ale aj tí, ktorým po odpočítaní splátok z príjmu zostávala nízka rezerva. "Medzi domácnosťami s odkladom splátok je výrazne vyšší podiel živnostníkov oproti zamestnancom. V skupine, ktorá je oveľa rizikovejšia, sú tí, ktorí podnikajú v sektore stravovania, umenia, zábavy a rekreácie," doplnil Kažimír.
Koronakríza spôsobila siedmim percentám domácností problémy a dostali sa do rizika. Podľa NBS sú pritom rizikové najmä domácnosti, ktoré už pred krízou mali vysoký podiel splátok k príjmu, pričom z nich sa do problémov môže dostať až tretina. "Situácia nie je veľmi kritická, ale je výrazná časť domácností, ktorá má nejaký problém," doplnil Šuster.
