Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bezobslužnosť, bezporuchovosť a spoľahlivosť zdôrazňovali podľa Hřícha súčasní majitelia kotlov na zemný plyn.
Autor TASR
Bratislava 27. decembra (TASR) - Viac ako polovica Slovákov je ochotná platiť za energie cenu vyššiu do desať percent, ak by to viedlo k zníženiu množstva vypúšťaných skleníkových plynov. Tretina ľudí by akceptovala až o štvrtinu vyššie účty za energie a teplo. Vyplýva to z výsledkov októbrového telefonického prieskumu agentúry AKO pre Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) na vzorke 1000 respondentov.
"Slováci vnímajú, že za čistejšie energie je potrebné platiť viac, no len do určitej miery. Realizácia opatrení v návrhu balíčka Fit for 55, ktorý má zabezpečiť zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 o 55 %, by si v jeho súčasnom znení vyžiadala omnoho vyšší účet. O viac ako štvrtinu by bolo ochotných platiť len necelých sedem percent Slovákov," upozornil výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.
Z prieskumu vyplýva, že najčastejším zdrojom tepla na vykurovanie je kotol na zemný plyn (59,6 %). Nasleduje kotol na drevo (18,4 %) a krb alebo kachle (7,1 %). "Naprieč skúmanými sociodemografickými kategóriami boli v tejto otázke zaznamenané rozdiely v tom, že kotol na zemný plyn majú častejšie skôr starší respondenti, skôr obyvatelia Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja, častejšie obyvatelia miest a skôr vyššie príjmové skupiny," povedal riaditeľ spoločnosti AKO Václav Hřích. Kotol na drevo majú, naopak, častejšie skôr mladší, menej vzdelaní, obyvatelia Žilinského, Banskobystrického a Prešovského kraja, obyvatelia vidieka a skôr nižšie príjmové skupiny.
Najdôležitejším kritériom rozhodovania je podľa respondentov, "aby bol zdroj tepla čo najviac tzv. bezobslužný a bol bezporuchový a spoľahlivý pri výrobe tepla", druhé najvyššie hodnotenie dostal výrok "radšej výrazne vyššia počiatočná cena za kúpu a montáž, ale následné mesačné náklady na prevádzku nízke".
Bezobslužnosť, bezporuchovosť a spoľahlivosť zdôrazňovali podľa Hřícha súčasní majitelia kotlov na zemný plyn. "Tí, ktorí v súčasnosti vykurujú elektrinou, zase dávali viac bodov atribútu 'radšej výrazne vyššia počiatočná cena za kúpu a montáž, ale následné mesačné náklady na prevádzku nízke', čo môže, paradoxne, súvisieť s istými negatívnymi následnými skúsenosťami s mesačnými nákladmi na elektrické vykurovanie, ktoré ľudia možno pri prvotnej kúpe daného zariadenia nečakali," konštatoval Hřích.
Respondenti odpovedali aj na otázku, aký zdroj tepla by opýtaní preferovali pri prípadnej najbližšej výmene kotla. Viac ako tretina z nich (34,8 %) uviedla solárne panely (len na prípravu teplej vody),nasledoval kondenzačný kotol na zemný plyn (29,5 %) a tepelné čerpadlo (17,7 %). "Z tohto výsledku vidno, že Slováci pri vykurovaní majú silný vzťah k plynovým kotlom. Z hľadiska dekarbonizácie tak majú perspektívu plynové kotle, ktoré budú môcť spaľovať aj rôzne zmesi s vodíkom až do 100 %," dodal Kvasňovský.
Stále by však približne pätina Slovákov opätovne preferovala kotly na uhlie alebo na drevo. "Tento údaj ma vo výsledkoch prieskumu prekvapil. Pri rodinných domoch je to vysoké percento a myslím si, že to by mal byť aktuálne hlavný cieľ, s ktorým treba pracovať - nahradiť tieto kotly nízkoemisnými alternatívami," dodal Hřích.
"Slováci vnímajú, že za čistejšie energie je potrebné platiť viac, no len do určitej miery. Realizácia opatrení v návrhu balíčka Fit for 55, ktorý má zabezpečiť zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 o 55 %, by si v jeho súčasnom znení vyžiadala omnoho vyšší účet. O viac ako štvrtinu by bolo ochotných platiť len necelých sedem percent Slovákov," upozornil výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.
Z prieskumu vyplýva, že najčastejším zdrojom tepla na vykurovanie je kotol na zemný plyn (59,6 %). Nasleduje kotol na drevo (18,4 %) a krb alebo kachle (7,1 %). "Naprieč skúmanými sociodemografickými kategóriami boli v tejto otázke zaznamenané rozdiely v tom, že kotol na zemný plyn majú častejšie skôr starší respondenti, skôr obyvatelia Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja, častejšie obyvatelia miest a skôr vyššie príjmové skupiny," povedal riaditeľ spoločnosti AKO Václav Hřích. Kotol na drevo majú, naopak, častejšie skôr mladší, menej vzdelaní, obyvatelia Žilinského, Banskobystrického a Prešovského kraja, obyvatelia vidieka a skôr nižšie príjmové skupiny.
Najdôležitejším kritériom rozhodovania je podľa respondentov, "aby bol zdroj tepla čo najviac tzv. bezobslužný a bol bezporuchový a spoľahlivý pri výrobe tepla", druhé najvyššie hodnotenie dostal výrok "radšej výrazne vyššia počiatočná cena za kúpu a montáž, ale následné mesačné náklady na prevádzku nízke".
Bezobslužnosť, bezporuchovosť a spoľahlivosť zdôrazňovali podľa Hřícha súčasní majitelia kotlov na zemný plyn. "Tí, ktorí v súčasnosti vykurujú elektrinou, zase dávali viac bodov atribútu 'radšej výrazne vyššia počiatočná cena za kúpu a montáž, ale následné mesačné náklady na prevádzku nízke', čo môže, paradoxne, súvisieť s istými negatívnymi následnými skúsenosťami s mesačnými nákladmi na elektrické vykurovanie, ktoré ľudia možno pri prvotnej kúpe daného zariadenia nečakali," konštatoval Hřích.
Respondenti odpovedali aj na otázku, aký zdroj tepla by opýtaní preferovali pri prípadnej najbližšej výmene kotla. Viac ako tretina z nich (34,8 %) uviedla solárne panely (len na prípravu teplej vody),nasledoval kondenzačný kotol na zemný plyn (29,5 %) a tepelné čerpadlo (17,7 %). "Z tohto výsledku vidno, že Slováci pri vykurovaní majú silný vzťah k plynovým kotlom. Z hľadiska dekarbonizácie tak majú perspektívu plynové kotle, ktoré budú môcť spaľovať aj rôzne zmesi s vodíkom až do 100 %," dodal Kvasňovský.
Stále by však približne pätina Slovákov opätovne preferovala kotly na uhlie alebo na drevo. "Tento údaj ma vo výsledkoch prieskumu prekvapil. Pri rodinných domoch je to vysoké percento a myslím si, že to by mal byť aktuálne hlavný cieľ, s ktorým treba pracovať - nahradiť tieto kotly nízkoemisnými alternatívami," dodal Hřích.
