Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priemerná mzda síce narástla, ale plat nad tisíc eur má iba 39 % Slovákov. Väčšina, 61 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, dostáva výplatu s trojmiestnou sumou.
Autor TASR
Bratislava 1. apríla (TASR) – Väčšina Slovákov nie je spokojná so svojim zárobkom a do ideálneho platu im chýba sto a viac eur. Priemerná nominálna mzda za minulý rok prekročila tisíceurovú hranicu, nominálne vzrástla o 6,2 % a predstavovala 1013 eur. Podpisoval sa pod to hlavne priaznivý ekonomický vývoj v minulom roku, ktorý bol najciteľnejší počas prvých troch kvartálov.
"Rast HDP bol ťahaný ako zahraničným dopytom, tak aj domácou spotrebou. To sa prelievalo aj do pozitívneho vývoja na trhu práce, kde nezamestnanosť klesala a mzdy rástli. Firmy totiž museli ponúkať lepšie platové ohodnotenie, pokiaľ chceli získať kvalifikovaných pracovníkov," vysvetľuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Priemerná mzda síce narástla, ale plat nad tisíc eur má iba 39 % Slovákov. Väčšina, 61 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, dostáva výplatu s trojmiestnou sumou. Navyše, Slovensko je v rámci EÚ stále na chvoste. Menej v priemere zarábajú už len v šiestich krajinách (Poľsko, Lotyšsko, Maďarsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko). Najvyššiu priemernú mzdu, ktorá prekračuje hranicu 4000 eur, majú v Luxembursku, Dánsku a v Holandsku.
"Z prieskumu vyplýva, že by sme chceli zarábať v priemere aspoň o 100 eur viac ako je priemerná mesačná mzda za rok 2018. Ideálny príjem Slovákov je 1129 eur. Pritom predstava o plate, ktorý by priniesol pocit spokojnosti, je u mužov o 200 eur vyššia ako u žien," dodáva hovorkyňa banky Lýdia Žáčková.
Aj pri otázke ideálneho príjmu sa otvárajú pomyselné nožnice. Platí, že tí najchudobnejší chcú málo a tí najbohatší, naopak, najviac. Tí, ktorí zarábajú do 600 eur, by boli spokojní aj so zárobkom hraničiacim s tisíckou. A tým, ktorí si každý mesiac tisícku zarobia, tisícka nestačí, potrebovali by aspoň 1500 eur.
Predstavy o ideálnom príjme sa líšia aj regionálne. Košičania a obyvatelia Banskobystrického kraja by sa v priemere uspokojili aj so mzdou do 1000 eur, všetci ostatní by chceli zarábať viac. Medzi najnáročnejších v tomto smere patria Bratislavčania. K spokojnému životu potrebujú niečo cez 1300 eur. Obyvateľom Trnavského kraja by stačilo zarábať aj o stovku menej.
Najvyššie finančné predstavy o odmene za svoju prácu majú Slováci v produktívnom veku 36 – 45 rokov (1200 eur). Platové požiadavky s pribúdajúcim vekom a pravdepodobne aj so znižujúcim sa úverovým zaťažením postupne klesajú. Ľuďom od 56 rokov stačí zárobok pod tisíc eur.
"Nech už zarábame koľkokoľvek, väčšine z nás chýba pár stovák do ideálneho príjmu, do uspokojenia svojich potrieb či na úhradu nečakaných výdavkov. Či už je to nový elektrospotrebič, ktorý nám ušetrí čas, energiu a v konečnom dôsledku aj peniaze alebo nepredvídateľné náklady na opravu auta, nedoplatky, študijné výdavky detí a podobne. Peniaze zo spotrebného úveru ľudia najčastejšie investujú do bývania, jeho rekonštrukcie, zariadenia, kúpy spotrebného tovaru, ale berú si ich aj za účelom organizovania rodinných osláv alebo refinancovania iných úverov,“ uzatvára hovorkyňa banky.
"Rast HDP bol ťahaný ako zahraničným dopytom, tak aj domácou spotrebou. To sa prelievalo aj do pozitívneho vývoja na trhu práce, kde nezamestnanosť klesala a mzdy rástli. Firmy totiž museli ponúkať lepšie platové ohodnotenie, pokiaľ chceli získať kvalifikovaných pracovníkov," vysvetľuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Priemerná mzda síce narástla, ale plat nad tisíc eur má iba 39 % Slovákov. Väčšina, 61 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, dostáva výplatu s trojmiestnou sumou. Navyše, Slovensko je v rámci EÚ stále na chvoste. Menej v priemere zarábajú už len v šiestich krajinách (Poľsko, Lotyšsko, Maďarsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko). Najvyššiu priemernú mzdu, ktorá prekračuje hranicu 4000 eur, majú v Luxembursku, Dánsku a v Holandsku.
"Z prieskumu vyplýva, že by sme chceli zarábať v priemere aspoň o 100 eur viac ako je priemerná mesačná mzda za rok 2018. Ideálny príjem Slovákov je 1129 eur. Pritom predstava o plate, ktorý by priniesol pocit spokojnosti, je u mužov o 200 eur vyššia ako u žien," dodáva hovorkyňa banky Lýdia Žáčková.
Aj pri otázke ideálneho príjmu sa otvárajú pomyselné nožnice. Platí, že tí najchudobnejší chcú málo a tí najbohatší, naopak, najviac. Tí, ktorí zarábajú do 600 eur, by boli spokojní aj so zárobkom hraničiacim s tisíckou. A tým, ktorí si každý mesiac tisícku zarobia, tisícka nestačí, potrebovali by aspoň 1500 eur.
Predstavy o ideálnom príjme sa líšia aj regionálne. Košičania a obyvatelia Banskobystrického kraja by sa v priemere uspokojili aj so mzdou do 1000 eur, všetci ostatní by chceli zarábať viac. Medzi najnáročnejších v tomto smere patria Bratislavčania. K spokojnému životu potrebujú niečo cez 1300 eur. Obyvateľom Trnavského kraja by stačilo zarábať aj o stovku menej.
Najvyššie finančné predstavy o odmene za svoju prácu majú Slováci v produktívnom veku 36 – 45 rokov (1200 eur). Platové požiadavky s pribúdajúcim vekom a pravdepodobne aj so znižujúcim sa úverovým zaťažením postupne klesajú. Ľuďom od 56 rokov stačí zárobok pod tisíc eur.
"Nech už zarábame koľkokoľvek, väčšine z nás chýba pár stovák do ideálneho príjmu, do uspokojenia svojich potrieb či na úhradu nečakaných výdavkov. Či už je to nový elektrospotrebič, ktorý nám ušetrí čas, energiu a v konečnom dôsledku aj peniaze alebo nepredvídateľné náklady na opravu auta, nedoplatky, študijné výdavky detí a podobne. Peniaze zo spotrebného úveru ľudia najčastejšie investujú do bývania, jeho rekonštrukcie, zariadenia, kúpy spotrebného tovaru, ale berú si ich aj za účelom organizovania rodinných osláv alebo refinancovania iných úverov,“ uzatvára hovorkyňa banky.
