Bratislava 4. januára (TASR) - Hoci hodnota kryptomeny bitcoin vlani vzrástla takmer dvadsaťnásobne, ide o bublinu, ktorá je dôsledkom uvoľnenej menovej politiky vo svete. Omnoho väčšiu perspektívu do budúcnosti má technológia blockchain, na báze ktorej funguje aj bitcoin. V diskusnej relácii na Tablet.TV to povedal ekonóm skupiny CentralNic Vladimír Vaňo.

„Vlaňajší rast hodnoty bitcoinu spôsobil enormný dopyt po tejto mene zo strany veľkých investorov aj malých retailových špekulantov. Žijeme v období mimoriadne uvoľnenej menovej politiky a úročenie tradičných mien kleslo na nulu. Investori hľadajú nové alternatívy. Tým však vytvorili bublinu, ktorá neodráža reálnu hodnotu bitcoinu,“ vysvetlil Vaňo.

V súčasnosti existuje viac než 1300 virtuálnych mien. Ich trhová kapitalizácia dosahuje viac než 600 miliárd amerických dolárov. Bitcoin je najznámejšou z nich, ktorý však jeho tvorcovia mali naprogramovať tak, aby existoval v obehu len obmedzený počet bitcoinov na 21 miliónov. Nateraz sa ešte nepodarilo dosiahnuť tento počet.



„V súčasnosti na bitcoine najviac zarábajú tí, ktorí ho vytvorili a majitelia platforiem, na ktorých sa s ním obchoduje. Akceptoval ho aj tradičný finančný sektor. Začiatkom decembra sa uviedli na trh finančné deriváty na báze bitcoinu, ktoré umožňujú špekulovať na rast, ale aj pokles ceny bitcoinu. Aj to bol dôvod prudkého poklesu jeho ceny pred Vianocami z takmer 20.000 na 13.000 amerických dolárov,“ dodal Vaňo.

Vzostup bitcoinu i ďalších kryptomien, ako je ripple či ethereum, však neznamená zánik papierových peňazí a tradičných mien. Kryptomeny budú skôr ich doplnkom.

Vaňo vidí perspektívu najmä v technológii blockchain. „Blockchain je technológiou transakcií bez potreby sprostredkovateľa. V roku 2018 ich môžu vo väčšej miere využívať už aj štáty. Príkladom môže byť Estónsko. Blockchain má veľké využitie v oblasti verejných registrov, ako sú napríklad katastre. Charakterizuje ho veľká transparentnosť a mimoriadne nízke náklady,“ doplnil Vaňo.