Bratislava 1. augusta (TASR) – Slovenské firmy svojich zamestnancov pri zákazkách v zahraničí vybavujú štandardnými ochrannými pracovnými prostriedkami. Mnohé si však zaobstarajú len to najnevyhnutnejšie a najlacnejšie. Najhoršia situácia je v prípade živnostníkov. Upozornila na to spoločnosť Würth Slovensko, ktorá je globálnym dodávateľom pre strojársky, kovospracujúci, automobilový, stavebný, drevársky a nábytkársky priemysel a dodáva firmám aj ochranné pracovné prostriedky.

Medzi najčastejšie hrozby pre pracovníkov firiem na Slovensku patrí hluková nedoslýchavosť, strata zrakovej ostrosti či ohrozenie dýchacích ciest. Tie pritom pramenia práve z nedostatočného vybavenia ochrannými pracovnými prostriedkami. Slovenské firmy podľa spoločnosti Würth Slovensko používajú dvojaký meter. Ak majú napríklad zákazku v susednom Rakúsku, na vybavenie zamestnancov kladú väčší dôraz. "Vzhľadom na to, že v Rakúsku je legislatíva prísnejšia ako na Slovensku, je nutné ju dodržiavať, a preto firma investuje do ochranných prostriedkov. Zaobstará si naozaj správne a štandardné ochranné prostriedky, aby predišla pokutám a problémom," priblížila rozdielny prístup firiem konateľka spoločnosti Würth Slovensko Martina Gaislová.

Hoci sa na slovenskom trhu situácia postupne zlepšuje, podľa nej stále nedosahuje úroveň vyspelých európskych krajín. "Napríklad v slovenskom stavebníctve sa základné ochranné pracovné pomôcky ako pracovné rukavice, pracovné topánky, pracovné oblečenie, ochranné prilby a výstražné vesty postupne stávajú štandardom, no treba dodať, že to zároveň vyžaduje legislatíva," doplnila Gaislová s tým, že na druhej strane ochrane zraku a sluchu sa v závislosti od druhu priemyslu už neprikladá taký dôraz.

Kvalita a používanie ochranných pracovných prostriedkov tak závisí od typu spoločnosti a legislatívy. "Slovenské firmy majú sklon zväčša kupovať to najlacnejšie," spresnila konateľka. Podľa jej slov najmä slovenské podniky s menším počtom zamestnancov kupujú len to najnevyhnutnejšie.

U firiem strednej veľkosti v závislosti od druhu priemyslu, v ktorom pôsobia, je situácia lepšia. Aj tak sa však základné ochranné pracovné pomôcky síce používajú, no v nízkej kvalite a v nižších cenových reláciách. "Najlepšia je situácia v prípade zahraničných spoločností pôsobiacich na slovenskom trhu. Pracovníci sú vybavení správnymi a kvalitnými produktmi zohľadňujúcimi najvyššiu ochranu a takisto i komfort používania pri práci," tvrdí Gaislová.

Naopak, u slovenských živnostníkov je situácia asi najhoršia. "Hlavným dôvodom nepoužívania ochranných pracovných pomôcok pri práci je u živnostníkov neznalosť a nedbanlivosť," dodala Gaislová.

Príklady z praxe podľa nej ukazujú aj na dvojaký meter zo strany slovenských firiem v prístupe k bezpečnosti pri práci. Ak pôsobia na zákazke v zahraničí, všetky dbajú na bezpečnosť pracovníkov veľmi dôsledne. Ako príklad uviedla povinné zaisťovacie systémy proti pádu. "Podľa rakúskej legislatívy sú povinné pri práci vo výškach na strechách, prípadne stavbách, kde je problematické inštalovať dočasné zábradlie, používať povinné zaisťovacie systémy proti pádu. Preto tam nedochádza k takým prípadom ako na Slovensku, kde vlani došlo k smrteľným úrazom pri výstavbe diaľnic," tvrdí Gaislová s tým, že v slovenskej legislatíve však takáto povinnosť absentuje.

Celkovo sa ale situácia podľa konateľky Würth Slovensko mení k lepšiemu aj z dôvodu postupného zosúlaďovania legislatívy SR s európskou a vďaka častejším kontrolám používania takýchto ochranných prostriedkov pri práci.