Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spoločnosti hodnotia využitie možnosti čerpania peňazí z EŠIF pri pozemných stavbách štyrmi bodmi z desiatich, pričom desať znamená maximálne využitie celkových možností.
Autor TASR
Bratislava 7. novembra (TASR) - Verejná správa plne nevyužíva podľa stavebných spoločností potenciál čerpania peňazí z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Uviedli to v analýze slovenského stavebníctva spoločnosti CEEC Research a jej generálneho partnera Považskej cementárne Ladce. Vyššia aktivita v čerpaní eurofondov by podľa 60 % opýtaných stavebných firiem prispela k zlepšeniu situácie v stavebníctve. Firmy vyčíslili, že zákazky spolufinancované z EŠIF tvoria v priemere 17 % ich celkových zákaziek.
Spoločnosti hodnotia využitie možnosti čerpania peňazí z EŠIF pri pozemných stavbách štyrmi bodmi z desiatich, pričom desať znamená maximálne využitie celkových možností. Pri inžinierskych stavbách to obodovali piatimi bodmi.
Viac než polovica si myslí, že vyššia aktivita by pomohla stavebníctvu, 29 % opýtaných firiem tvrdí, že by pomohla iba čiastočne. Zostávajúcich 11 % opýtaných sa domnieva, že by táto vyššia aktivita stavebníctvu nijako neprospela.
Podľa stavebných spoločností sú najväčšou prekážkou v oblasti čerpania peňazí z EŠIF nedostatočné odborné kapacity a s tým spojené ťažkosti s investičnou prípravou projektov (72 %). Ďalšími problémami sú nízka kvalifikácia pracovníka verejného investora pre zostavenie a podanie projektu (35 %) alebo zdĺhavé stavebné konanie (34 %). Za prekážku považujú stavebné spoločnosti tiež neochotu pracovníkov úradov podstupovať náročnejšiu administratívu spojenú s čerpaním dotácií (32 %) a príliš prísne podmienky výziev (20 %). Už menšie prekážky vidia stavebné spoločnosti v korupcii (17 %) alebo v nízkej atraktivite projektov (osem percent). Tri percentá opýtaných tiež uviedli iné dôvody, než sú vyššie zmienené, a to napríklad nedostatočnú legislatívu v oblasti verejného obstarávania alebo nedostatočnú informovanosť o projektoch.
Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik však varuje pred aktuálnymi problémami stavebníctva. "Pokiaľ sa bude vláda naďalej nečinne prizerať nepredvídateľnému vývoju cien a rastu nákladov vo verejnom stavebníctve, je ohrozená väčšina projektov s plánovanou výstavbou v rokoch 2021 až 2013. Alebo sa prebiehajúca výstavba preruší, oneskorí alebo sa vôbec nezačne," poznamenal a dodal, že keďže väčšina projektov je spolufinancovaná z EŠIF, nevyčerpanie prostriedkov určených na stavebné projekty je podľa neho prakticky isté. "Vláda tieto prostriedky nakoniec v roku 2023 minie na iné pre Slovensko podstatne menej prínosné účely," dodal Kováčik.
Spoločnosti hodnotia využitie možnosti čerpania peňazí z EŠIF pri pozemných stavbách štyrmi bodmi z desiatich, pričom desať znamená maximálne využitie celkových možností. Pri inžinierskych stavbách to obodovali piatimi bodmi.
Viac než polovica si myslí, že vyššia aktivita by pomohla stavebníctvu, 29 % opýtaných firiem tvrdí, že by pomohla iba čiastočne. Zostávajúcich 11 % opýtaných sa domnieva, že by táto vyššia aktivita stavebníctvu nijako neprospela.
Podľa stavebných spoločností sú najväčšou prekážkou v oblasti čerpania peňazí z EŠIF nedostatočné odborné kapacity a s tým spojené ťažkosti s investičnou prípravou projektov (72 %). Ďalšími problémami sú nízka kvalifikácia pracovníka verejného investora pre zostavenie a podanie projektu (35 %) alebo zdĺhavé stavebné konanie (34 %). Za prekážku považujú stavebné spoločnosti tiež neochotu pracovníkov úradov podstupovať náročnejšiu administratívu spojenú s čerpaním dotácií (32 %) a príliš prísne podmienky výziev (20 %). Už menšie prekážky vidia stavebné spoločnosti v korupcii (17 %) alebo v nízkej atraktivite projektov (osem percent). Tri percentá opýtaných tiež uviedli iné dôvody, než sú vyššie zmienené, a to napríklad nedostatočnú legislatívu v oblasti verejného obstarávania alebo nedostatočnú informovanosť o projektoch.
Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik však varuje pred aktuálnymi problémami stavebníctva. "Pokiaľ sa bude vláda naďalej nečinne prizerať nepredvídateľnému vývoju cien a rastu nákladov vo verejnom stavebníctve, je ohrozená väčšina projektov s plánovanou výstavbou v rokoch 2021 až 2013. Alebo sa prebiehajúca výstavba preruší, oneskorí alebo sa vôbec nezačne," poznamenal a dodal, že keďže väčšina projektov je spolufinancovaná z EŠIF, nevyčerpanie prostriedkov určených na stavebné projekty je podľa neho prakticky isté. "Vláda tieto prostriedky nakoniec v roku 2023 minie na iné pre Slovensko podstatne menej prínosné účely," dodal Kováčik.
