Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to z októbrovej ankety Klubu ekonomických analytikov.
Autor TASR
Bratislava 25. októbra (TASR) - Zníženie budúcich výdavkov na dôchodky, privatizácia, zníženie stimulov a dotácií súkromným firmám, spoluúčasť v zdravotníctve a pružnejšie pracovné právo. To je päť opatrení, ktoré by podľa deviatich ekonómov z októbrovej ankety Klubu ekonomických analytikov (KEA) najviac prospelo dlhodobej udržateľnosti verejných financií na Slovensku.
"Najžiadanejším opatrením ekonómov je zníženie budúcich výdavkov na dôchodky. To sa dá dosiahnuť zrýchlením predlžovania dôchodkového veku, zohľadnením demografického vývoja vo výpočte budúcich dôchodkov a znížením výsluhových dôchodkov," priblížil výsledky ankety riaditeľ INEKO a člen riadiaceho výboru KEA Peter Goliaš.
Privatizácia štátnych a pološtátnych firiem sa umiestnila na druhom mieste najžiadanejších opatrení, pričom výnosy by mala vláda použiť na splácanie verejného dlhu. Tretiu priečku obsadila požiadavka obmedziť poskytovanie stimulov a dotácií súkromným firmám, vrátane investičných stimulov, dotácií do poľnohospodárstva a podpory uhoľného baníctva. Na štvrtom mieste v ankete skončilo zavedenie spoluúčasti v zdravotníctve a na piatom návrhy na spružnenie pracovného práva, teda uľahčenie prepúšťania aj tvorby pracovných miest, zrušenie centrálnej minimálnej mzdy, ako aj zrušenie núteného rozširovania kolektívnych zmlúv.
Verejný dlh Slovenska dosiahol ku koncu minulého roka 52,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pokiaľ sa nebudú realizovať žiadne dlhodobé úsporné opatrenia, podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by dlh postupne vzrástol na neudržateľné úrovne - v roku 2030 na 109 % HDP a v roku 2062 až na 379 % HDP. "Veľká väčšina tohto nárastu je spôsobená očakávaným výrazným rastom podielu dôchodcov, resp. výdavkami s tým spojenými a s úrokmi, ktoré treba z dlhu platiť," vysvetľuje Goliaš.
V októbrovej ankete KEA nedošlo medzi ekonómami k výrazným zmenám v očakávaní vývoja deficitu a dlhu Slovenska. Podľa ich odhadov by mal v roku 2013 deficit dosiahnuť 3,11 % HDP a ďalej klesnúť tesne pod 3 % HDP. Verejný dlh by sa mal v roku 2013 udržať tesne pod 55 % HDP a v budúcom roku pod 57 % HDP, pričom túto hranicu by mohol prelomiť v roku 2015. Neistotu do týchto odhadov však vnáša očakávané zavedenie nových európskych účtovných pravidiel ESA2010, ktoré by mali vstúpiť do platnosti v priebehu roka 2014, upozornili viacerí analytici.
"Najžiadanejším opatrením ekonómov je zníženie budúcich výdavkov na dôchodky. To sa dá dosiahnuť zrýchlením predlžovania dôchodkového veku, zohľadnením demografického vývoja vo výpočte budúcich dôchodkov a znížením výsluhových dôchodkov," priblížil výsledky ankety riaditeľ INEKO a člen riadiaceho výboru KEA Peter Goliaš.
Privatizácia štátnych a pološtátnych firiem sa umiestnila na druhom mieste najžiadanejších opatrení, pričom výnosy by mala vláda použiť na splácanie verejného dlhu. Tretiu priečku obsadila požiadavka obmedziť poskytovanie stimulov a dotácií súkromným firmám, vrátane investičných stimulov, dotácií do poľnohospodárstva a podpory uhoľného baníctva. Na štvrtom mieste v ankete skončilo zavedenie spoluúčasti v zdravotníctve a na piatom návrhy na spružnenie pracovného práva, teda uľahčenie prepúšťania aj tvorby pracovných miest, zrušenie centrálnej minimálnej mzdy, ako aj zrušenie núteného rozširovania kolektívnych zmlúv.
Verejný dlh Slovenska dosiahol ku koncu minulého roka 52,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pokiaľ sa nebudú realizovať žiadne dlhodobé úsporné opatrenia, podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by dlh postupne vzrástol na neudržateľné úrovne - v roku 2030 na 109 % HDP a v roku 2062 až na 379 % HDP. "Veľká väčšina tohto nárastu je spôsobená očakávaným výrazným rastom podielu dôchodcov, resp. výdavkami s tým spojenými a s úrokmi, ktoré treba z dlhu platiť," vysvetľuje Goliaš.
V októbrovej ankete KEA nedošlo medzi ekonómami k výrazným zmenám v očakávaní vývoja deficitu a dlhu Slovenska. Podľa ich odhadov by mal v roku 2013 deficit dosiahnuť 3,11 % HDP a ďalej klesnúť tesne pod 3 % HDP. Verejný dlh by sa mal v roku 2013 udržať tesne pod 55 % HDP a v budúcom roku pod 57 % HDP, pričom túto hranicu by mohol prelomiť v roku 2015. Neistotu do týchto odhadov však vnáša očakávané zavedenie nových európskych účtovných pravidiel ESA2010, ktoré by mali vstúpiť do platnosti v priebehu roka 2014, upozornili viacerí analytici.
