Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tento rok by mal verejný dlh v absolútnom vyjadrení stúpnuť o 5,823 miliardy eur na 69,201 miliardy eur. V pomere k HDP sa však dočasne zníži pod úroveň 57 %.
Autor TASR
Bratislava 11. decembra (TASR) - Napriek očakávanému deficitu verejných financií viac ako 6 % hrubého domáceho produktu (HDP) by mal verejný dlh SR tento rok dočasne klesnúť pod 57 % HDP. Od budúceho roka však bude opäť rásť, postupne až nad úroveň 60 % HDP. Jeho nárast by mal spomaľovať žiadaný pokles schodku hospodárenia v ďalších rokoch. Predpokladá to Ministerstvo financií (MF) SR v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý predložilo na pondelkové (11.12.) rokovanie tripartity.
Rezort financií pripomenul, že počas pandémie hrubý dlh verejnej správy prudko stúpol z predkrízových 48 % na vyše 61 % HDP v roku 2021, čo v nominálnom vyjadrení predstavovalo nárast o 18,072 miliardy eur. Vlani dlh dosiahol 63,378 miliardy eur alebo 57,8 % HDP. V absolútnych číslach síce medziročne vzrástol o 2,141 miliardy eur, v pomere k HDP však klesol pod referenčnú hranicu 60 %. "V minulom roku sa rýchlosť rastu zadlženia spomalila a len vďaka vysokej inflácii sa dlh v pomere k HDP prvýkrát po pandemickej kríze mierne znížil," priblížil rezort financií.
Tento rok by mal verejný dlh v absolútnom vyjadrení stúpnuť o 5,823 miliardy eur na 69,201 miliardy eur. V pomere k HDP sa však dočasne zníži pod úroveň 57 %. Negatívny vplyv vysokého schodku rozpočtu na dlh bude podľa MF kompenzovať silný nominálny rast ekonomiky, ťahaný predovšetkým vysokou infláciou. K poklesu dlhu prispeje tiež väčšie využitie hotovostných finančných zdrojov, naakumulovaných v posledných dvoch rokoch.
Od budúceho roku však bude dlh verejnej správy opäť rásť, postupne až nad 60 % HDP, pričom jeho nárast by mal podľa rezortu financií spomaľovať žiadaný pokles schodku hospodárenia v ďalších rokoch o 1 percentuálneho bodu (p. b.) ročne. V roku 2026 by malo zadlženie SR dosiahnuť 61,4 % HDP.
"Hlavným zdrojom rastúceho dlhu na horizonte rozpočtu sú rozpočtové schodky, ktoré aj napriek nominálnym poklesom budú tlačiť na rast dlhu. Naviac, odznievajúca inflácia nebude opticky pomáhať znižovať dlh v pomere k HDP tak rýchlo ako v predchádzajúcich rokoch," očakáva ministerstvo. K výraznému nárastu úrokových nákladov oproti aktuálnemu roku prispieva podľa MF aj prudký rast úrokových sadzieb, vyvolaný krokmi Európskej centrálnej banky (ECB).
Rezort financií pripomenul, že počas pandémie hrubý dlh verejnej správy prudko stúpol z predkrízových 48 % na vyše 61 % HDP v roku 2021, čo v nominálnom vyjadrení predstavovalo nárast o 18,072 miliardy eur. Vlani dlh dosiahol 63,378 miliardy eur alebo 57,8 % HDP. V absolútnych číslach síce medziročne vzrástol o 2,141 miliardy eur, v pomere k HDP však klesol pod referenčnú hranicu 60 %. "V minulom roku sa rýchlosť rastu zadlženia spomalila a len vďaka vysokej inflácii sa dlh v pomere k HDP prvýkrát po pandemickej kríze mierne znížil," priblížil rezort financií.
Tento rok by mal verejný dlh v absolútnom vyjadrení stúpnuť o 5,823 miliardy eur na 69,201 miliardy eur. V pomere k HDP sa však dočasne zníži pod úroveň 57 %. Negatívny vplyv vysokého schodku rozpočtu na dlh bude podľa MF kompenzovať silný nominálny rast ekonomiky, ťahaný predovšetkým vysokou infláciou. K poklesu dlhu prispeje tiež väčšie využitie hotovostných finančných zdrojov, naakumulovaných v posledných dvoch rokoch.
Od budúceho roku však bude dlh verejnej správy opäť rásť, postupne až nad 60 % HDP, pričom jeho nárast by mal podľa rezortu financií spomaľovať žiadaný pokles schodku hospodárenia v ďalších rokoch o 1 percentuálneho bodu (p. b.) ročne. V roku 2026 by malo zadlženie SR dosiahnuť 61,4 % HDP.
"Hlavným zdrojom rastúceho dlhu na horizonte rozpočtu sú rozpočtové schodky, ktoré aj napriek nominálnym poklesom budú tlačiť na rast dlhu. Naviac, odznievajúca inflácia nebude opticky pomáhať znižovať dlh v pomere k HDP tak rýchlo ako v predchádzajúcich rokoch," očakáva ministerstvo. K výraznému nárastu úrokových nákladov oproti aktuálnemu roku prispieva podľa MF aj prudký rast úrokových sadzieb, vyvolaný krokmi Európskej centrálnej banky (ECB).
