Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výhrady k novým stavebným zákonom sú, že neprimerane zvýhodňujú záujmy developerov a zhoršujú postavenie susedov či verejnosti pri povoľovaní stavieb.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 22. marca (TASR) - Jediná možná cesta, ako opraviť návrhy stavebných zákonov, je napísať ich odznova. Uviedla to organizácia Via Iuris, podľa ktorej sú nové zákony nízkej kvality.
Organizácia pokračovala, že sleduje nové stavebné zákony od zverejnenia prvých návrhov, ktoré úrad podpredsedu vlády predstavil v máji minulého roku. Podľa nej je ich posledné známe znenie nekvalitné. "Nespochybňujeme potrebu stavať nové nájomné byty či komerčné nehnuteľnosti, rozumieme tomu, že stavebné konania treba skrátiť, pretože trvajú pridlho. No zároveň sme presvedčení, že stavebné zákony, podľa ktorých výstavba prebieha, musia byť kvalitné a spravodlivé pre všetkých obyvateľov Slovenska. Aktuálne návrhy takými, žiaľ, nie sú," konštatovala advokátka spolupracujúca s organizáciou Eva Kováčechová.
Výhrady k novým stavebným zákonom sú, že neprimerane zvýhodňujú záujmy developerov a zhoršujú postavenie susedov či verejnosti pri povoľovaní stavieb. Ďalej podľa organizácie dávajú priveľkú právomoc projektantovi, ktorý v procese nie je nezaujatý, keďže ho platí stavebník a počet všeobecných stavebných úradov znižujú z niekoľkých stoviek na osem.
Organizácia vyzýva poslancov Národnej rady (NR) SR, aby návrhy stavebných zákonov odmietli. Zároveň spustila kampaň, v rámci ktorej môžu svojim zástupcom v parlamente napísať priamo občania.
Všetky informácie Via Iuris zverejnila aj na svojej webovej stránke.
Stavebnú legislatívu kritizuje aj mimoparlamentné KDH. Znenie návrhu sa podľa hnutia nebezpečne zahráva s ochranou pamiatkovej starostlivosti a archeológiou na Slovensku. "Jedným z najväčších rizík novely je transformovanie krajských pamiatkových úradov (KPÚ) na špeciálne stavebné úrady. Tie na seba preberú rozhodovanie o stavebných činnostiach, hoci v tejto oblasti nemajú špecializáciu," vysvetľuje archeológ a člen odbornej skupiny hnutia pre kultúru Ján Beljak. Podľa neho novela zákona nerieši vzťah k archeologickým náleziskám, z ktorých je len zlomok vyhlásený za pamiatky. Ako ďalšie riziko v novom stavebnom zákone vníma hnutie aj udelenú kompetenciu stavbyvedúcim, ktorí by mali v prípade nálezu pamiatkovej hodnoty vlastnú stavbu pozastaviť a ohlásiť nález KPÚ.
Organizácia pokračovala, že sleduje nové stavebné zákony od zverejnenia prvých návrhov, ktoré úrad podpredsedu vlády predstavil v máji minulého roku. Podľa nej je ich posledné známe znenie nekvalitné. "Nespochybňujeme potrebu stavať nové nájomné byty či komerčné nehnuteľnosti, rozumieme tomu, že stavebné konania treba skrátiť, pretože trvajú pridlho. No zároveň sme presvedčení, že stavebné zákony, podľa ktorých výstavba prebieha, musia byť kvalitné a spravodlivé pre všetkých obyvateľov Slovenska. Aktuálne návrhy takými, žiaľ, nie sú," konštatovala advokátka spolupracujúca s organizáciou Eva Kováčechová.
Výhrady k novým stavebným zákonom sú, že neprimerane zvýhodňujú záujmy developerov a zhoršujú postavenie susedov či verejnosti pri povoľovaní stavieb. Ďalej podľa organizácie dávajú priveľkú právomoc projektantovi, ktorý v procese nie je nezaujatý, keďže ho platí stavebník a počet všeobecných stavebných úradov znižujú z niekoľkých stoviek na osem.
Organizácia vyzýva poslancov Národnej rady (NR) SR, aby návrhy stavebných zákonov odmietli. Zároveň spustila kampaň, v rámci ktorej môžu svojim zástupcom v parlamente napísať priamo občania.
Všetky informácie Via Iuris zverejnila aj na svojej webovej stránke.
Stavebnú legislatívu kritizuje aj mimoparlamentné KDH. Znenie návrhu sa podľa hnutia nebezpečne zahráva s ochranou pamiatkovej starostlivosti a archeológiou na Slovensku. "Jedným z najväčších rizík novely je transformovanie krajských pamiatkových úradov (KPÚ) na špeciálne stavebné úrady. Tie na seba preberú rozhodovanie o stavebných činnostiach, hoci v tejto oblasti nemajú špecializáciu," vysvetľuje archeológ a člen odbornej skupiny hnutia pre kultúru Ján Beljak. Podľa neho novela zákona nerieši vzťah k archeologickým náleziskám, z ktorých je len zlomok vyhlásený za pamiatky. Ako ďalšie riziko v novom stavebnom zákone vníma hnutie aj udelenú kompetenciu stavbyvedúcim, ktorí by mali v prípade nálezu pamiatkovej hodnoty vlastnú stavbu pozastaviť a ohlásiť nález KPÚ.
