Vykurovať takzvaným geotermálnym teplom by po zrealizovaní projektu mohla približne pätina košických domácností.
Autor TASR
Košice 25. marca (TASR) – Memorandum o spolupráci v oblasti využitia energetického potenciálu geotermálnych vrtov v lokalite Ďurkov pre potreby zásobovania teplom mesta Košice podpísali v piatok spoločnosť MH Teplárenský holding (TH) a starostovia dotknutých obcí Bidovce, Svinica, Olšovany, Košická Polianka a Ďurkov. Potvrdili tým svoj záujem o vzájomnú spoluprácu pri výstavbe zariadení umožňujúcich ťažbu geotermálnej vody a jej následné využitie na výrobu a prepravu do sústavy centralizovaného zásobovania teplom.
Generálny riaditeľ MH TH Marcel Vrátný informoval, že v projekte došlo k zmenám. Po novom by košická tepláreň nemala teplo nakupovať na vstupe do teplárne, ale priamo v lokalite vrtov. Preto zabezpečí vybudovanie výmenníkovej stanice tepla a horúcovodu do teplárne.
Ako za dotknuté obce uviedol starosta Ďurkova Ondrej Valik, pri tvorbe územného plánu obcí brali ohľad na plánovaný teplovod. Pripustil, že za uplynulých 25 rokov mohlo dôjsť k menším odchýlkam, ktoré bude potrebné riešiť. Obyvatelia podľa jeho slov vnímajú projekt pozitívne napriek tomu, že nebudú mať prostredníctvom neho zabezpečené vykurovanie. Obce vidia prínos najmä vo využití odpadového tepla. „Nejaké skleníkové hospodárstvo, zrýchlený chov rýb, možno balneo stredisko. Uvidíme, koľko nám z tej energie ešte zvýši,“ povedal Valik s tým, že v rámci skleníkového hospodárstva zaevidovali napríklad požiadavku na pestovanie tulipánov.
Spoločnosť MH TH už získala takzvaný výkupový elaborát pozemkov, cez ktoré teplovod povedenie. Ide približne o 530 pozemkov rôznych veľkostí, ktoré sú v rukách 1300 prevažne súkromných vlastníkov. Časť vlastní aj Slovenský pozemkový fond. „V tomto procese je dôležité získať buď vecné bremená na tieto pozemky, alebo ich odkúpiť. V niektorých častiach by sa možno dal teplovod po zem,“ vysvetlil riaditeľ teplárne v Košiciach Milan Habán.
Podľa Vrátného naďalej platí, že využitie geotermu nesmie znamenať nárast cien tepla pre obyvateľov. „Zároveň sme si zadefinovali procesy tak, aby sa skúšobná prevádzka nového systému a prvé dodávky tepla začali v roku 2026. Vtedy by mali mať vrty výkon 15 MW, ambíciou však je zdvojnásobiť ho do roku 2030," povedal.
Habán pripustil, že projekt môže časovo posunúť a zdražieť aj v súvislosti s aktuálnym vojnovým konfliktom na Ukrajine. Pri aktuálne očakávanom investičnom projekte do výmenníkovej stanice a horúcovodu v sume asi 50 miliónov eur bude MH TH potrebovať minimálne 40 miliónov eur vo forme nenávratného finančného príspevku.
Vykurovať takzvaným geotermálnym teplom by po zrealizovaní projektu mohla približne pätina košických domácností. Išlo by o 100-percentný obnoviteľný zdroj energie bez emisie skleníkových plynov. Pri plnom výkone 30 MW a dodávke tepla 170 GWh by bola odhadovaná úspora produkcie emisií 50.000 ton CO2 ročne a úspora v spotrebe primárnych energií 186.000 MWh. Podľa MH TH je okrem iného prínosom aj to, že ide o lokálny zdroj energie, ktorý je nezávislý od medzinárodnej situácie a konfliktov.
Generálny riaditeľ MH TH Marcel Vrátný informoval, že v projekte došlo k zmenám. Po novom by košická tepláreň nemala teplo nakupovať na vstupe do teplárne, ale priamo v lokalite vrtov. Preto zabezpečí vybudovanie výmenníkovej stanice tepla a horúcovodu do teplárne.
Ako za dotknuté obce uviedol starosta Ďurkova Ondrej Valik, pri tvorbe územného plánu obcí brali ohľad na plánovaný teplovod. Pripustil, že za uplynulých 25 rokov mohlo dôjsť k menším odchýlkam, ktoré bude potrebné riešiť. Obyvatelia podľa jeho slov vnímajú projekt pozitívne napriek tomu, že nebudú mať prostredníctvom neho zabezpečené vykurovanie. Obce vidia prínos najmä vo využití odpadového tepla. „Nejaké skleníkové hospodárstvo, zrýchlený chov rýb, možno balneo stredisko. Uvidíme, koľko nám z tej energie ešte zvýši,“ povedal Valik s tým, že v rámci skleníkového hospodárstva zaevidovali napríklad požiadavku na pestovanie tulipánov.
Spoločnosť MH TH už získala takzvaný výkupový elaborát pozemkov, cez ktoré teplovod povedenie. Ide približne o 530 pozemkov rôznych veľkostí, ktoré sú v rukách 1300 prevažne súkromných vlastníkov. Časť vlastní aj Slovenský pozemkový fond. „V tomto procese je dôležité získať buď vecné bremená na tieto pozemky, alebo ich odkúpiť. V niektorých častiach by sa možno dal teplovod po zem,“ vysvetlil riaditeľ teplárne v Košiciach Milan Habán.
Podľa Vrátného naďalej platí, že využitie geotermu nesmie znamenať nárast cien tepla pre obyvateľov. „Zároveň sme si zadefinovali procesy tak, aby sa skúšobná prevádzka nového systému a prvé dodávky tepla začali v roku 2026. Vtedy by mali mať vrty výkon 15 MW, ambíciou však je zdvojnásobiť ho do roku 2030," povedal.
Habán pripustil, že projekt môže časovo posunúť a zdražieť aj v súvislosti s aktuálnym vojnovým konfliktom na Ukrajine. Pri aktuálne očakávanom investičnom projekte do výmenníkovej stanice a horúcovodu v sume asi 50 miliónov eur bude MH TH potrebovať minimálne 40 miliónov eur vo forme nenávratného finančného príspevku.
Vykurovať takzvaným geotermálnym teplom by po zrealizovaní projektu mohla približne pätina košických domácností. Išlo by o 100-percentný obnoviteľný zdroj energie bez emisie skleníkových plynov. Pri plnom výkone 30 MW a dodávke tepla 170 GWh by bola odhadovaná úspora produkcie emisií 50.000 ton CO2 ročne a úspora v spotrebe primárnych energií 186.000 MWh. Podľa MH TH je okrem iného prínosom aj to, že ide o lokálny zdroj energie, ktorý je nezávislý od medzinárodnej situácie a konfliktov.