Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Miera nezamestnanosti je podľa neho na slovenskom vidieku dokonca až o viac ako polovicu (55 %) vyššia ako v slovenských mestách, uviedol analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Koršňák.
Autor TASR
Bratislava 16. marca (TASR) - Slovenský vidiek sa stále radí medzi časti EÚ s najvyššou nezamestnanosťou. Len 8 krajín EÚ vykazovalo vyššiu nezamestnanosť na vidieku ako Slovensko, predovšetkým na juhu Európy, teda krajiny, ktoré zápasia s problémom vysokej nezamestnanosti bez ohľadu na to, či išlo o vidiek alebo mestá. Uviedol to v analýze Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Miera nezamestnanosti je podľa neho na slovenskom vidieku dokonca až o viac ako polovicu (55 %) vyššia ako v slovenských mestách. Rozdiel v neprospech vidieka je dokonca tretí najvyšší v rámci EÚ. "Vyšší nájdeme len v Bulharsku, kde je nezamestnanosť na vidieku viac ako dvojnásobná ako v mestách, a v Litve, ktorá vykazuje porovnateľnú odchýlku ako Slovensko," poznamenal. Kým slovenské mestá už tri roky vykazujú nezamestnanosť nižšiu ako priemer EÚ (v roku 2018 5,7 % oproti 7,3 % v priemere v EÚ), na slovenskom vidieku je nezamestnanosť stále výraznejšie nad priemerom EÚ (8,8 % oproti 6,0 % v priemere v EÚ).
Podčiarkol, že do roku 2014 sa pritom medzera medzi vidiekom a mestami na Slovensku postupne zatvárala, nezamestnanosť na vidieku klesala rýchlejšie ako v mestách. Zdá sa však, že napriek tomu, že nezamestnanosť na vidieku ostáva na relatívne vysokých úrovniach a silný ekonomický rast v krajine navonok vytváral priestor na ďalší výrazný pokles nezamestnanosti, miestny trh práce na slovenskom vidieku už narazil na dlhodobé štrukturálne problémy.
"Pokles nezamestnanosti na slovenskom vidieku v posledných rokoch sa už nevymykal z rámca, ktorý pozorujeme v slovenských mestách. Tie už pritom vykazujú výrazne menšiu zásobu voľnej pracovnej sily, a teda aj pokles nezamestnanosti by tu mal byť aspoň teoreticky zložitejší," informoval Koršňák.
Zo šablóny regiónu strednej a východnej Európy (SVE) sa podľa neho opäť mierne vymyká český vidiek. Nezamestnanosť na českom vidieku (2,3 %) je nepatrne nižšia ako v českých mestách (2,4 %). Kým v prípade rizika chudoby je Česko jedinou regionálnou výnimkou, nezamestnanosť je na vidieku nižšia ako v mestách aj v Estónsku a Slovinsku. Trhy práce tu z pohľadu vidiek oproti mestu tak majú bližšie ku krajinám pôvodnej EÚ-15, kde na rozdiel od väčšiny regiónu SVE, všetky krajiny bez výnimky vykazujú nižšiu mieru nezamestnanosti na vidieku ako v mestách.
"V priemere v krajinách EÚ vykazujú vidiecke oblasti nižšiu nezamestnanosť (6,0 %) ako mestské oblasti (7,3 %). Ešte o niečo málo výraznejší rozdiel v prospech vidieka nájdeme v priemere v krajinách pôvodnej EÚ-15 (6,3 % oproti 8,0 %)," doplnil.
"Naopak, vo väčšine krajín regiónu strednej a východnej Európy pravdepodobnosť, že ak bude človek bez zamestnania, rastie od veľkých miest smerom na vidiek. Miera nezamestnanosti na vidieku je tu v priemere až o takmer tretinu vyššia ako v mestských oblastiach (5,3 % na vidieku oproti 4,1 % v mestách). Veľmi podobné rozvrstvenie nezamestnanosti nájdeme aj na Slovensku," dodal Koršňák v analýze.
Miera nezamestnanosti je podľa neho na slovenskom vidieku dokonca až o viac ako polovicu (55 %) vyššia ako v slovenských mestách. Rozdiel v neprospech vidieka je dokonca tretí najvyšší v rámci EÚ. "Vyšší nájdeme len v Bulharsku, kde je nezamestnanosť na vidieku viac ako dvojnásobná ako v mestách, a v Litve, ktorá vykazuje porovnateľnú odchýlku ako Slovensko," poznamenal. Kým slovenské mestá už tri roky vykazujú nezamestnanosť nižšiu ako priemer EÚ (v roku 2018 5,7 % oproti 7,3 % v priemere v EÚ), na slovenskom vidieku je nezamestnanosť stále výraznejšie nad priemerom EÚ (8,8 % oproti 6,0 % v priemere v EÚ).
Podčiarkol, že do roku 2014 sa pritom medzera medzi vidiekom a mestami na Slovensku postupne zatvárala, nezamestnanosť na vidieku klesala rýchlejšie ako v mestách. Zdá sa však, že napriek tomu, že nezamestnanosť na vidieku ostáva na relatívne vysokých úrovniach a silný ekonomický rast v krajine navonok vytváral priestor na ďalší výrazný pokles nezamestnanosti, miestny trh práce na slovenskom vidieku už narazil na dlhodobé štrukturálne problémy.
"Pokles nezamestnanosti na slovenskom vidieku v posledných rokoch sa už nevymykal z rámca, ktorý pozorujeme v slovenských mestách. Tie už pritom vykazujú výrazne menšiu zásobu voľnej pracovnej sily, a teda aj pokles nezamestnanosti by tu mal byť aspoň teoreticky zložitejší," informoval Koršňák.
Zo šablóny regiónu strednej a východnej Európy (SVE) sa podľa neho opäť mierne vymyká český vidiek. Nezamestnanosť na českom vidieku (2,3 %) je nepatrne nižšia ako v českých mestách (2,4 %). Kým v prípade rizika chudoby je Česko jedinou regionálnou výnimkou, nezamestnanosť je na vidieku nižšia ako v mestách aj v Estónsku a Slovinsku. Trhy práce tu z pohľadu vidiek oproti mestu tak majú bližšie ku krajinám pôvodnej EÚ-15, kde na rozdiel od väčšiny regiónu SVE, všetky krajiny bez výnimky vykazujú nižšiu mieru nezamestnanosti na vidieku ako v mestách.
"V priemere v krajinách EÚ vykazujú vidiecke oblasti nižšiu nezamestnanosť (6,0 %) ako mestské oblasti (7,3 %). Ešte o niečo málo výraznejší rozdiel v prospech vidieka nájdeme v priemere v krajinách pôvodnej EÚ-15 (6,3 % oproti 8,0 %)," doplnil.
"Naopak, vo väčšine krajín regiónu strednej a východnej Európy pravdepodobnosť, že ak bude človek bez zamestnania, rastie od veľkých miest smerom na vidiek. Miera nezamestnanosti na vidieku je tu v priemere až o takmer tretinu vyššia ako v mestských oblastiach (5,3 % na vidieku oproti 4,1 % v mestách). Veľmi podobné rozvrstvenie nezamestnanosti nájdeme aj na Slovensku," dodal Koršňák v analýze.
