Prieskum z tohto týždňa naznačil, že Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej sa stane dominantnou stranou v dolnej komore parlamentu.
Autor TASR
Paríž 12. júna (TASR) - Budúca francúzska vláda musí rýchlo objasniť svoju hospodársku politiku a rozpočtovú stratégiu po skončení sa predčasných parlamentných volieb. Uviedol to v stredu šéf francúzskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Francois Villeroy de Galhau. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a Bloomberg.
Francúzske dlhopisy a akcie sa tento týždeň prudko oslabili po tom, ako prezident Emmanuel Macron vypísal predčasné voľby v reakcii na víťazstvo krajnej pravice vo víkendových voľbách do Európskeho parlamentu.
Prezidentov hazardný krok vystrašil trhy, pretože otvára dvere krajne pravicovej vláde alebo prinajmenšom rozhádanému parlamentu, ktorý by mohol mať problémy s prijatím ekonomickej a fiškálnej legislatívy. Súčasná vláda už pritom zaostáva v plánoch na zníženie rozpočtového deficitu.
Ratingové agentúry, Medzinárodný menový fond (MMF) aj národný fiškálny dozor tlačia na vládu v Paríži, aby podrobne popísala rozpočtové škrty plánované na tento a budúci rok s cieľom znížiť deficit verejných financií. A predčasné voľby vyvolávajú ďalšie pochybnosti o týchto škrtoch.
"Myslím si, že je dôležité, aby Francúzsko bez ohľadu na výsledok hlasovania rýchlo objasnilo svoju ekonomickú a najmä rozpočtovú stratégiu," povedal Villeroy pre Radio Classique.
Centrálna banka vo svojej prognóze predpovedala, že inflácia vo Francúzsku by mala od začiatku budúceho roka klesnúť pod 2 % a v roku 2025 by mohla dokonca dosiahnuť v priemere 1,7 %. No zároveň znížila svoje prognózy hospodárskeho rastu v rokoch 2025 a 2026 v dôsledku škrtov vo výdavkoch, pričom prognózu na tento rok zachovala na úrovni 0,8 %.
Prieskum z tohto týždňa naznačil, že Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej sa stane dominantnou stranou v dolnej komore parlamentu. Hoci strany ešte musia dať dokopy svoje programy pre parlamentné voľby, plán RN bude pravdepodobne značne nákladný pre verejné financie, súdiac podľa návrhov z predchádzajúcich parlamentných volieb v roku 2022. Tie zahŕňali zníženie daní z obratu, zníženie veku odchodu do dôchodku alebo znárodnenie spoplatnených ciest, čo by mohlo predstavovať nové výdavky v stovkách miliárd eur.
Francúzske dlhopisy a akcie sa tento týždeň prudko oslabili po tom, ako prezident Emmanuel Macron vypísal predčasné voľby v reakcii na víťazstvo krajnej pravice vo víkendových voľbách do Európskeho parlamentu.
Prezidentov hazardný krok vystrašil trhy, pretože otvára dvere krajne pravicovej vláde alebo prinajmenšom rozhádanému parlamentu, ktorý by mohol mať problémy s prijatím ekonomickej a fiškálnej legislatívy. Súčasná vláda už pritom zaostáva v plánoch na zníženie rozpočtového deficitu.
Ratingové agentúry, Medzinárodný menový fond (MMF) aj národný fiškálny dozor tlačia na vládu v Paríži, aby podrobne popísala rozpočtové škrty plánované na tento a budúci rok s cieľom znížiť deficit verejných financií. A predčasné voľby vyvolávajú ďalšie pochybnosti o týchto škrtoch.
"Myslím si, že je dôležité, aby Francúzsko bez ohľadu na výsledok hlasovania rýchlo objasnilo svoju ekonomickú a najmä rozpočtovú stratégiu," povedal Villeroy pre Radio Classique.
Centrálna banka vo svojej prognóze predpovedala, že inflácia vo Francúzsku by mala od začiatku budúceho roka klesnúť pod 2 % a v roku 2025 by mohla dokonca dosiahnuť v priemere 1,7 %. No zároveň znížila svoje prognózy hospodárskeho rastu v rokoch 2025 a 2026 v dôsledku škrtov vo výdavkoch, pričom prognózu na tento rok zachovala na úrovni 0,8 %.
Prieskum z tohto týždňa naznačil, že Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej sa stane dominantnou stranou v dolnej komore parlamentu. Hoci strany ešte musia dať dokopy svoje programy pre parlamentné voľby, plán RN bude pravdepodobne značne nákladný pre verejné financie, súdiac podľa návrhov z predchádzajúcich parlamentných volieb v roku 2022. Tie zahŕňali zníženie daní z obratu, zníženie veku odchodu do dôchodku alebo znárodnenie spoplatnených ciest, čo by mohlo predstavovať nové výdavky v stovkách miliárd eur.