Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viac než 60 % financií obyvateľov SR uložených v bankách predstavujú peniaze na bežných účtoch v objeme 27,2 miliardy eur.
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) - Vklady Slovákov v bankách predstavujú takmer 42,9 miliardy eur. Informovala o tom v piatok analytička 365.bank Jana Glasová pri príležitosti Svetového dňa sporenia, ktorým je 31. október.
Doplnila, že inflácia je najvyššia za posledných viac než 20 rokov. Čím je rast spotrebiteľských cien, teda cien produktov platených domácnosťami, rýchlejší, tým viac ľuďom zasahuje do úspor.
Viac než 60 % financií obyvateľov SR uložených v bankách predstavujú peniaze na bežných účtoch v objeme 27,2 miliardy eur. Vklady s dohodnutou splatnosťou, teda termínované vklady, predstavovali k augustu tohto roka zhruba 7,9 miliardy eur a z celkového objemu vkladov tvorili približne 18 %, vyčíslila analytička. Vklady s výpovednou lehotou, kam patria aj vkladné knižky, boli vo výške 2,1 miliardy eur a tvorili 5 % z vkladov obyvateľstva v bankách.
Medziročne sa objem peňazí na bežných účtoch v bankách zvýšil takmer o 7 %. "Termínované vklady však, naopak, klesli približne o 11 % a vklady s výpovednou lehotou zhruba o 14 %," uviedla odborníčka.
Úrokové sadzby sa roky držali na rekordne nízkych úrovniach. Preto ľudia nechávali peniaze najmä na bežných účtoch. "Prípadne peniaze presúvali do podielových fondov, kde sa im lepšie zhodnocovali," vysvetlila analytička.
Pripomenula, že kríza navyše motivovala ľudí k tomu, aby si peniaze nechávali na bežných účtoch pre prípad potreby. Termínované vklady klesali.
Situácia sa však začína postupne meniť. "V nadväznosti na zvyšovanie základnej sadzby Európskej centrálnej banky začínajú rásť aj úrokové sadzby na vkladových produktoch," vysvetlila odborníčka.
Očakáva sa, že tento rast sadzieb bude naďalej pokračovať. Zatiaľ čo vlani v auguste predstavovala priemerná úroková sadzba na termínovaných vkladoch s viazanosťou do dvoch rokov len 0,95 %, v auguste tohto roka vzrástla na 1,46 % a aktuálne sú ešte vyššie, uviedla analytička.
Doplnila, že septembrová inflácia dosiahla medziročný rast o 14,2 % a siedmy mesiac po sebe je dvojciferná. Hore ju ťahal hlavne rekordný rast cien potravín a energií. Zvyšovanie cien je však v súčasnosti viditeľné vo všetkých oblastiach.
Za celý tento rok banka očakáva priemernú infláciu okolo 12 %. Jej ďalšie zrýchľovanie však bude od začiatku budúceho roka, keď sa do nej premietne zvýšenie regulovaných cien energií.
Úroveň budúcoročnej inflácie bude závisieť hlavne od cien energií pre domácnosti a následných opatrení. Ak prijaté opatrenia zamedzia extrémnemu nárastu cien energií, tak by sa priemerná inflácia v budúcom roku mohla pohybovať v rozmedzí 14 až 15 %, vyčíslila banka.
Dosah inflácie sa zmierni tak, že sa úspory uložia na termínované vklady alebo investujú do podielových fondov. Inflácia má vplyv aj na dlhy. Zvýhodňuje dlžníkov a znevýhodňuje veriteľov, uzavrela banka.
Doplnila, že inflácia je najvyššia za posledných viac než 20 rokov. Čím je rast spotrebiteľských cien, teda cien produktov platených domácnosťami, rýchlejší, tým viac ľuďom zasahuje do úspor.
Viac než 60 % financií obyvateľov SR uložených v bankách predstavujú peniaze na bežných účtoch v objeme 27,2 miliardy eur. Vklady s dohodnutou splatnosťou, teda termínované vklady, predstavovali k augustu tohto roka zhruba 7,9 miliardy eur a z celkového objemu vkladov tvorili približne 18 %, vyčíslila analytička. Vklady s výpovednou lehotou, kam patria aj vkladné knižky, boli vo výške 2,1 miliardy eur a tvorili 5 % z vkladov obyvateľstva v bankách.
Medziročne sa objem peňazí na bežných účtoch v bankách zvýšil takmer o 7 %. "Termínované vklady však, naopak, klesli približne o 11 % a vklady s výpovednou lehotou zhruba o 14 %," uviedla odborníčka.
Úrokové sadzby sa roky držali na rekordne nízkych úrovniach. Preto ľudia nechávali peniaze najmä na bežných účtoch. "Prípadne peniaze presúvali do podielových fondov, kde sa im lepšie zhodnocovali," vysvetlila analytička.
Pripomenula, že kríza navyše motivovala ľudí k tomu, aby si peniaze nechávali na bežných účtoch pre prípad potreby. Termínované vklady klesali.
Situácia sa však začína postupne meniť. "V nadväznosti na zvyšovanie základnej sadzby Európskej centrálnej banky začínajú rásť aj úrokové sadzby na vkladových produktoch," vysvetlila odborníčka.
Očakáva sa, že tento rast sadzieb bude naďalej pokračovať. Zatiaľ čo vlani v auguste predstavovala priemerná úroková sadzba na termínovaných vkladoch s viazanosťou do dvoch rokov len 0,95 %, v auguste tohto roka vzrástla na 1,46 % a aktuálne sú ešte vyššie, uviedla analytička.
Doplnila, že septembrová inflácia dosiahla medziročný rast o 14,2 % a siedmy mesiac po sebe je dvojciferná. Hore ju ťahal hlavne rekordný rast cien potravín a energií. Zvyšovanie cien je však v súčasnosti viditeľné vo všetkých oblastiach.
Za celý tento rok banka očakáva priemernú infláciu okolo 12 %. Jej ďalšie zrýchľovanie však bude od začiatku budúceho roka, keď sa do nej premietne zvýšenie regulovaných cien energií.
Úroveň budúcoročnej inflácie bude závisieť hlavne od cien energií pre domácnosti a následných opatrení. Ak prijaté opatrenia zamedzia extrémnemu nárastu cien energií, tak by sa priemerná inflácia v budúcom roku mohla pohybovať v rozmedzí 14 až 15 %, vyčíslila banka.
Dosah inflácie sa zmierni tak, že sa úspory uložia na termínované vklady alebo investujú do podielových fondov. Inflácia má vplyv aj na dlhy. Zvýhodňuje dlžníkov a znevýhodňuje veriteľov, uzavrela banka.
