Bratislava 11. októbra (TASR) - Deficit verejných financií bez reakcie vlády neklesne v nasledujúcich troch rokoch výraznejšie pod 7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Hrubý verejný dlh môže začať postupne atakovať úroveň 70 % HDP. Vyplýva to z Návrh rozpočtového plánu Slovenska na rok 2024, ktorý v stredu s pripomienkou schválil dočasný kabinet pod vedením Ľudovíta Ódora. Dokument sa každoročne predkladá Európskej komisii (EK).

V situácii, keď členská krajina EÚ nedisponuje plnohodnotne funkčnou vládou, je podľa zaužívanej praxe rozpočtový plán postavený na predpoklade nezmenených politík (NPC), teda bez konsolidácie verejných financií. Aktualizovaný plán by mala poslať komisii už nová vláda, keď v nasledujúcich mesiacoch pripraví svoj návrh rozpočtu verejnej správy.

"Hoci pandemická aj energetická kríza v najbližších rokoch postupne odznie, bez reakcie budúcich vlád sa bude zdravie verejných financií ďalej zhoršovať. Deficitné hospodárenie už od tohto roku prehlbujú najmä nové opatrenia v rodinnej politike, ako je zvýšený prídavok na dieťa, daňový bonus, obedy zadarmo či zavedenie rodičovského príspevku," upozornilo v materiáli Ministerstvo financií (MF) SR.

Výraznejšie sa tiež zvýšili náklady na zdravotníctvo, najmä z dôvodu skokovej úpravy miezd zdravotníkov nad rámec inflácie. Aj v kontexte zhoršenej geopolitickej situácie rýchlo rastú obranné výdavky. Tieto opatrenia budú podľa rezortu financií negatívne vplývať na rozpočet aj v ďalších rokoch, od budúceho roka navyše výraznejšie zaťažia verejné financie aj nové, nedávno prijaté politiky. Ide napríklad o novelu školského zákona či právo na škôlku.

Úradnícka vláda v neformálnom strategickom dokumente Návrh na ozdravenie verejných financií odporučila pre novú vládu ako fiškálny cieľ pokles deficitu k 2 % HDP do roku 2026, ktorým by sa vývoj zadlženia zastabilizoval. Oproti Programu stability z jari tohto roka odporúča mierne uvoľnenie cieľa na budúci rok, avšak bez uvoľnenia ambície na konci 3-ročného rozpočtového horizontu. Takýmto spôsobom sa hrubý a čistý verejný dlh majú stabilizovať okolo úrovne 56 %, resp. 50 % HDP.

"Rozdiel medzi aktuálne nastaveným rozpočtom a navrhovanými cieľmi na stabilizáciu dlhu značí potrebu prijatia konsolidačných opatrení v objeme takmer 3 miliardy eur už v roku 2024. Do najbližších troch rokov by už išlo o opatrenia kumulatívne za viac než 6 miliárd eur," vyčíslil rezort financií.

Pripomenul, že vláda pripravila k splneniu týchto cieľov aj zoznam možných konsolidačných opatrení v objeme takmer 10 miliárd eur, ktorý bude k dispozícii pre novú vládu a prípravu jej rozpočtu. Príjmy verejnej správy je možné podľa MF zvýšiť najmä na nepriamych daniach a poplatkoch, ktoré ekonomický rast ohrozujú menej, ako zvyšovanie priamych daní. Za vhodný spôsob považuje tiež zdanenie negatívnych externalít či zrušenie tých daňových výnimiek, ktoré sú skôr neefektívnou sektorovou pomocou.

"Šetrenie na výdavkoch by mohlo vychádzať primárne z výraznejšieho zacielenia sociálneho systému na ohrozené skupiny. Úplne najmenej by ekonomiku bolelo znižovanie prevádzkových výdavkov, vrátane mzdových nákladov. Zatiaľ v plnej miere neuskutočnené personálne audity na ministerstvách, väčších štátnych podnikoch a samosprávach by preto mohli identifikovať úspory do 10 % pracovných miest," doplnilo ministerstvo. O niečo menší potenciál úspor existuje podľa neho aj v nákupe tovarov a služieb alebo zo zefektívnenia poskytovaných dotácii.