Bratislava 16. augusta (TASR) – Dočasná ochrana pred veriteľmi pre podniky postihnuté krízou spôsobenou pandémiou sa predĺži do konca tohto roka. Nariadenie schválila vláda na svojom stredajšom rokovaní. Od začiatku januára by totiž mal byť účinný zákon o dočasnej ochrane životaschopných podnikov a aktuálna legislatíva o dočasnej ochrane je platná iba do konca septembra.

"Vzhľadom na nadväznosť jednotlivých právnych úprav je nevyhnutné pristúpiť k predĺženiu dočasnej ochrany poskytnutej podľa zákona, keďže táto dočasná ochrana zaniká 1. októbra 2020 a predpokladaná účinnosť návrhu zákona je 1. januára 2021, v dôsledku čoho vzniká medziobdobie, ktoré môže negatívne vplývať na fungovanie a sanovanie prevádzok podnikov," uviedlo ministerstvo spravodlivosti v predloženom návrhu.

"Tí, ktorí požiadali o ochranu, tak trvá naďalej do konca roka," uviedla v stredu počas rokovania vlády ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Ako dodala, ide o to, aby sa preklenulo časové obdobie, kým bude platiť nová právna úprava. "Tú by sme radi presadili v rámci novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii," priblížila ministerka.

Kolíková uviedla, že ochranu požiadalo rádovo okolo dvoch stoviek podnikateľov, pričom išlo o ochranu menších aj väčších podnikov.

Zákon o dočasnej ochrane životaschopných podnikov by mal od budúceho roka priniesť trvalé nástroje, ako sú malý konkurz či neformálna reštrukturalizácia, ktorej súčasťou je aj dočasná ochrana pred veriteľmi.

Slovensko bude monitorovať rizikové priame zahraničné investície

Slovensko začne monitorovať priame zahraničné investície, ktoré by mohli ohroziť alebo narušiť bezpečnosť a verejný poriadok. Na sledovanie týchto investícií a spoluprácu s ostatnými štátmi EÚ v tejto oblasti vznikne na Ministerstve hospodárstva (MH) SR kontaktné miesto. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.

Kontaktné miesto by malo najskôr zabezpečovať informácie pre ostatné členské štáty a Európsku komisiu. V budúcnosti po zavedení mechanizmu preverovania zahraničných investícií na Slovensku by sa mali kompetencie kontaktného miesta rozšíriť.

Povinnosť zriadiť kontaktné miesta na sledovanie priamych zahraničných investícií vyplýva z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Jeho cieľom je ochrana členských štátov, ale aj celej Európskej únie pred priamymi zahraničnými investíciami z tretích krajín, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť napríklad energetickú infraštruktúru, infraštruktúru v oblasti bezpečnosti kritických technológií, investície do umelej inteligencie, robotiky či kybernetickej bezpečnosti.

Sledovať sa budú aj investície s možným vplyvom na potravinovú bezpečnosť, prístup k citlivým informáciám vrátane osobných údajov alebo na schopnosť ich kontrolovať či na slobodu a pluralitu médií. "Relevantným faktorom je tiež história zahraničného investora, prípadná kontrola vlády tretieho štátu nad zahraničným investorom a podobne," uviedlo MH v predkladacej správe k materiálu.

V prípade vzniku pochybností o vplyve priamej zahraničnej investície smerujúcej do iného členského štátu na bezpečnosť a verejný poriadok v Slovenskej republike bude kontaktné miesto adresovať svoje otázky a pripomienky k danej investícii dotknutému členskému štátu.