Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Malým podnikom klesne administratívna záťaž pri vydávaní dlhopisov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 16. apríla (TASR) - Firmy sa budú môcť k svojim peniazom počas daňovej kontroly dostať pravdepodobne skôr ako až po jej úplnom skončení. Rezort financií v novele zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH) navrhuje, aby správca dane počas daňovej kontroly mohol vyhotoviť čiastkový protokol, na základe ktorého by mohol vrátiť firme preverenú časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly. Návrh dnes schválila vláda, definitívne o ňom rozhodne Národná rada (NR) SR.
Skrátiť sa má tiež obdobie, počas ktorého bude firma uvedená v zverejňovanom zozname dlžníkov na DPH aj po zaplatení dane. "S cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie sa navrhuje skrátiť sledované obdobie, v ktorom je platiteľ DPH v zozname zverejnený, z 12 mesiacov na 6 mesiacov," zdôvodnil rezort financií v návrhu.
Novela zákona v sebe zahŕňa i ďalšie zmeny, ktoré majú byť v prospech podnikateľov. Po novom by im mohol kód elektronickej registračnej pokladnice prideľovať ktorýkoľvek daňový úrad. "Zároveň sa z technicko-organizačných dôvodov navrhuje, aby sa pokuty ukladali na mieste alebo v lehote do piatich pracovných dní. Pri zistení porušenia povinností sa bude vyhotovovať zápisnica z miestneho zisťovania," priblížilo MF SR v dôvodovej správe.
Novela má upraviť aj zasielanie faktúr občanom telekomunikačnými operátormi a poskytovateľmi televízneho a rozhlasového vysielania. V súčasnosti je všeobecným pravidlom, že za miesto dodania služieb poskytnutých nezdaniteľným osobám sa považuje to, kde má poskytovateľ sídlo alebo prevádzkareň. Po novom by však mohli operátori a poskytovatelia elektronických služieb zasielať faktúry na miesto, kde má nezdaniteľná osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. "Vyvolaným následkom zmeny v mieste dodania týchto služieb je rozšírenie využívania už existujúcej právnej úpravy takzvanej mini one-stop-shop, kedy sa pre ňu budú môcť rozhodnúť nielen operátori neusadení na území Európskej únie poskytujúci elektronické služby, ale navyše aj operátori so sídlom alebo prevádzkarňou na území Európskej únie, ktorí poskytujú aj telekomunikačné služby a služby televízneho a rozhlasového vysielania," uvádza sa v predkladacej správe k návrhu zákona.
Podľa predkladateľov sa operátorom, ktorí sa rozhodnú využiť túto dobrovoľnú úpravu, významne zníži administratívna záťaž, keďže sa nebudú musieť registrovať pre daň z pridanej hodnoty v každom členskom štáte, kde došlo k poskytnutiu telekomunikačných služieb, služieb televízneho a rozhlasového vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám. "Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň si splnia v tom členskom štáte, v ktorom sa pre využívanie tejto úpravy identifikujú, a to podaním jedného daňového priznania elektronickými prostriedkami a uhradením splatnej dane," priblížil rezort financií.
Skrátiť sa má tiež obdobie, počas ktorého bude firma uvedená v zverejňovanom zozname dlžníkov na DPH aj po zaplatení dane. "S cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie sa navrhuje skrátiť sledované obdobie, v ktorom je platiteľ DPH v zozname zverejnený, z 12 mesiacov na 6 mesiacov," zdôvodnil rezort financií v návrhu.
Novela zákona v sebe zahŕňa i ďalšie zmeny, ktoré majú byť v prospech podnikateľov. Po novom by im mohol kód elektronickej registračnej pokladnice prideľovať ktorýkoľvek daňový úrad. "Zároveň sa z technicko-organizačných dôvodov navrhuje, aby sa pokuty ukladali na mieste alebo v lehote do piatich pracovných dní. Pri zistení porušenia povinností sa bude vyhotovovať zápisnica z miestneho zisťovania," priblížilo MF SR v dôvodovej správe.
Novela má upraviť aj zasielanie faktúr občanom telekomunikačnými operátormi a poskytovateľmi televízneho a rozhlasového vysielania. V súčasnosti je všeobecným pravidlom, že za miesto dodania služieb poskytnutých nezdaniteľným osobám sa považuje to, kde má poskytovateľ sídlo alebo prevádzkareň. Po novom by však mohli operátori a poskytovatelia elektronických služieb zasielať faktúry na miesto, kde má nezdaniteľná osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. "Vyvolaným následkom zmeny v mieste dodania týchto služieb je rozšírenie využívania už existujúcej právnej úpravy takzvanej mini one-stop-shop, kedy sa pre ňu budú môcť rozhodnúť nielen operátori neusadení na území Európskej únie poskytujúci elektronické služby, ale navyše aj operátori so sídlom alebo prevádzkarňou na území Európskej únie, ktorí poskytujú aj telekomunikačné služby a služby televízneho a rozhlasového vysielania," uvádza sa v predkladacej správe k návrhu zákona.
Podľa predkladateľov sa operátorom, ktorí sa rozhodnú využiť túto dobrovoľnú úpravu, významne zníži administratívna záťaž, keďže sa nebudú musieť registrovať pre daň z pridanej hodnoty v každom členskom štáte, kde došlo k poskytnutiu telekomunikačných služieb, služieb televízneho a rozhlasového vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám. "Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň si splnia v tom členskom štáte, v ktorom sa pre využívanie tejto úpravy identifikujú, a to podaním jedného daňového priznania elektronickými prostriedkami a uhradením splatnej dane," priblížil rezort financií.
Malým podnikom klesne administratívna záťaž pri vydávaní dlhopisov
Novým malým podnikom sa má znížiť administratívna záťaž pri vydávaní nových emisií dlhopisov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o dlhopisoch, ktorú dnes schválila vláda SR. Na rokovanie ju predložilo Ministerstvo financií (MF) SR.
Ako uviedol rezort financií v dôvodovej správe, zámerom novely zákona je podpora malých nových podnikov, takzvaných start upov, v perspektívnych odvetviach podporujúcich konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ako aj odstraňovanie bariér podnikania na kapitálovom trhu pri vydávaní emisií dlhopisov. "Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa znižuje administratívna náročnosť vydávania nových emisií dlhopisov zrušením niektorých nadbytočných informačných povinností a navrhuje sa flexibilnejšia úprava emisných podmienok," priblížilo MF SR v návrhu zákona.
V záujme posilnenia práv majiteľov dlhopisov rezort financií navrhol zaviesť do zákona zaužívané spôsoby spoločného presadzovania práv majiteľov dlhopisov prostredníctvom inštitútu schôdze majiteľov a spoločného zástupcu majiteľov dlhopisov.
Po novom, ak emitent vydal viac ako jednu emisiu dlhopisov, môže zvolať schôdzu majiteľov ako spoločnú ku všetkým vydaným a nesplateným dlhopisom. Schôdza majiteľov dlhopisov bude môcť určiť spoločného zástupcu. Ten bude mať niekoľko právomocí. Napríklad bude môcť uplatňovať v mene všetkých majiteľov dlhopisov práva spojené s dlhopismi v rozsahu vymedzenom emisnými podmienkami, kontrolovať plnenie emisných podmienok dlhopisov, ale aj robiť v mene všetkých majiteľov dlhopisov ďalšie úkony alebo inak chrániť ich záujmy, a to spôsobom a v rozsahu určenom v rozhodnutí schôdze majiteľov. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2014.
Novým malým podnikom sa má znížiť administratívna záťaž pri vydávaní nových emisií dlhopisov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o dlhopisoch, ktorú dnes schválila vláda SR. Na rokovanie ju predložilo Ministerstvo financií (MF) SR.
Ako uviedol rezort financií v dôvodovej správe, zámerom novely zákona je podpora malých nových podnikov, takzvaných start upov, v perspektívnych odvetviach podporujúcich konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ako aj odstraňovanie bariér podnikania na kapitálovom trhu pri vydávaní emisií dlhopisov. "Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa znižuje administratívna náročnosť vydávania nových emisií dlhopisov zrušením niektorých nadbytočných informačných povinností a navrhuje sa flexibilnejšia úprava emisných podmienok," priblížilo MF SR v návrhu zákona.
V záujme posilnenia práv majiteľov dlhopisov rezort financií navrhol zaviesť do zákona zaužívané spôsoby spoločného presadzovania práv majiteľov dlhopisov prostredníctvom inštitútu schôdze majiteľov a spoločného zástupcu majiteľov dlhopisov.
Po novom, ak emitent vydal viac ako jednu emisiu dlhopisov, môže zvolať schôdzu majiteľov ako spoločnú ku všetkým vydaným a nesplateným dlhopisom. Schôdza majiteľov dlhopisov bude môcť určiť spoločného zástupcu. Ten bude mať niekoľko právomocí. Napríklad bude môcť uplatňovať v mene všetkých majiteľov dlhopisov práva spojené s dlhopismi v rozsahu vymedzenom emisnými podmienkami, kontrolovať plnenie emisných podmienok dlhopisov, ale aj robiť v mene všetkých majiteľov dlhopisov ďalšie úkony alebo inak chrániť ich záujmy, a to spôsobom a v rozsahu určenom v rozhodnutí schôdze majiteľov. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2014.
Na dopravné projekty majú ísť do roku 2020 vyše štyri miliardy eur
Na dopravné projekty by malo Slovensko dostať z financií Európskej únie do roku 2020 sumu 4,036 miliardy eur. S takýmito prostriedkami počíta Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII), ktorého návrh dnes odobrila vláda SR. Na rokovanie ho predložil šéf rezortu dopravy Ján Počiatek (Smer-SD).
Materiál rozdeľuje peniaze medzi jednotlivé prioritné osi, či opisuje veľké projekty, na ktoré majú financie ísť. OPII by sa mal v priebehu mája predložiť Európskej komisii a na jeseň tohto roku má byť definitívne schválený.
Operačný program predbežne počíta napríklad s miliardou eur na železničnú infraštruktúru, ďalších 1,65 miliardy eur by malo ísť na cesty, infraštruktúra vodnej dopravy má získať 116,45 milióna eur. Zároveň by malo poputovať 322 miliónov eur na verejnú osobnú dopravu.
Samotný Počiatek je spokojný, že sa do balíka operačného programu dostali všetky prioritné úseky ministerstva, teda časti diaľnice D1 a D3. "Máme dostatok peňazí na to, aby sme všetky prioritné úseky dostavali. To je pre mňa dôležitá informácia," zhodnotil po dnešnom rokovaní vlády šéf rezortu dopravy.
Teší ho, že operačný program je už takmer úplne spracovaný a odkonzultovaný s EK. Do Bruselu tak ide podľa neho s tým, že v ňom už netreba takmer nič dolaďovať. "Predpokladám jeho veľmi rýchle schválenie," doplnil Počiatek. Prvé financie z nových eurofondov by sa preto podľa ministra mohli začať čerpať ešte v tomto roku.
V prípade železničnej infraštruktúry sa počíta napríklad v rámci modernizácie trate zo Žiliny do Košíc s úpravou úsekov Poprad Tatry - Krompachy, Spišská Nová Ves - Poprad Tatry a Kysak - Košice. Modernizovať sa majú tiež železničné uzly v Bratislave a Čiernej nad Tisou.
V rámci cestnej infraštruktúry sa majú z tohto operačného programu financovať napríklad viaceré úseky na diaľnici D1 ako Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka 2. etapa, Lietavská Lučka - Višňové - Dubná Skala 2. etapa, Hubová - Ivachnová či úsek z Budimíra po Bidovce. Zároveň však aj niekoľko úsekov na diaľnici D3 na severe Slovenska a úseky rýchlostnej cesty R2 na strednom aj východnom Slovensku. Súčasne sa má aj modernizovať a postaviť verejný prístav v Bratislave či obnoviť vozový park električiek v hlavnom meste.
Na dopravné projekty by malo Slovensko dostať z financií Európskej únie do roku 2020 sumu 4,036 miliardy eur. S takýmito prostriedkami počíta Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII), ktorého návrh dnes odobrila vláda SR. Na rokovanie ho predložil šéf rezortu dopravy Ján Počiatek (Smer-SD).
Materiál rozdeľuje peniaze medzi jednotlivé prioritné osi, či opisuje veľké projekty, na ktoré majú financie ísť. OPII by sa mal v priebehu mája predložiť Európskej komisii a na jeseň tohto roku má byť definitívne schválený.
Operačný program predbežne počíta napríklad s miliardou eur na železničnú infraštruktúru, ďalších 1,65 miliardy eur by malo ísť na cesty, infraštruktúra vodnej dopravy má získať 116,45 milióna eur. Zároveň by malo poputovať 322 miliónov eur na verejnú osobnú dopravu.
Samotný Počiatek je spokojný, že sa do balíka operačného programu dostali všetky prioritné úseky ministerstva, teda časti diaľnice D1 a D3. "Máme dostatok peňazí na to, aby sme všetky prioritné úseky dostavali. To je pre mňa dôležitá informácia," zhodnotil po dnešnom rokovaní vlády šéf rezortu dopravy.
Teší ho, že operačný program je už takmer úplne spracovaný a odkonzultovaný s EK. Do Bruselu tak ide podľa neho s tým, že v ňom už netreba takmer nič dolaďovať. "Predpokladám jeho veľmi rýchle schválenie," doplnil Počiatek. Prvé financie z nových eurofondov by sa preto podľa ministra mohli začať čerpať ešte v tomto roku.
V prípade železničnej infraštruktúry sa počíta napríklad v rámci modernizácie trate zo Žiliny do Košíc s úpravou úsekov Poprad Tatry - Krompachy, Spišská Nová Ves - Poprad Tatry a Kysak - Košice. Modernizovať sa majú tiež železničné uzly v Bratislave a Čiernej nad Tisou.
V rámci cestnej infraštruktúry sa majú z tohto operačného programu financovať napríklad viaceré úseky na diaľnici D1 ako Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka 2. etapa, Lietavská Lučka - Višňové - Dubná Skala 2. etapa, Hubová - Ivachnová či úsek z Budimíra po Bidovce. Zároveň však aj niekoľko úsekov na diaľnici D3 na severe Slovenska a úseky rýchlostnej cesty R2 na strednom aj východnom Slovensku. Súčasne sa má aj modernizovať a postaviť verejný prístav v Bratislave či obnoviť vozový park električiek v hlavnom meste.
Životné minimum by sa pri deflácii nemalo znižovať
Úroveň životného minima by sa ani pri deflácii nemala znižovať. Takýto mechanizmus chce zaviesť do praxe rezort práce pod vedením Jána Richtera (Smer-SD). Novinku navrhuje ministerstvo v novele zákona o životnom minime, ktorú na dnešnom rokovaní schválila vláda.
"Predložili sme riešenie, ktoré pri akomkoľvek vývoji inflácie či možnej deflácie zachováva minimálne tú istú výšku životného minima, ako je teraz," opísal Richter. On sám nepredpokladá, že by v tomto roku deflácia nastala, opatrením sa podľa neho skôr predchádza možným rizikám. Vo februári a marci tohto roka ceny na Slovensku prvýkrát v histórii medziročne klesli, celoročná deflácia sa však neočakáva.
Po plánovanej úprave by sa valorizačný mechanizmus životného minima neuplatňoval v prípade, že by koeficient, ktorým sa výška životného minima upravuje, bol nižší ako jedna, alebo sa rovnal jednej. Jeho výška by tak ostala nezmenená.
Ministerstvo navrhuje účinnosť novely 30. júna tohto roka. Podľa Richtera je totiž dôležité, aby sa právna norma prijala ešte do júla, pretože nové životné minimum sa vždy vyratúva od 1. júla.
Rezort sa chce zároveň v budúcnosti zaoberať aj vypracovaním hlbšej analýzy nastavenia výpočtu životného minima.
Úroveň životného minima by sa ani pri deflácii nemala znižovať. Takýto mechanizmus chce zaviesť do praxe rezort práce pod vedením Jána Richtera (Smer-SD). Novinku navrhuje ministerstvo v novele zákona o životnom minime, ktorú na dnešnom rokovaní schválila vláda.
"Predložili sme riešenie, ktoré pri akomkoľvek vývoji inflácie či možnej deflácie zachováva minimálne tú istú výšku životného minima, ako je teraz," opísal Richter. On sám nepredpokladá, že by v tomto roku deflácia nastala, opatrením sa podľa neho skôr predchádza možným rizikám. Vo februári a marci tohto roka ceny na Slovensku prvýkrát v histórii medziročne klesli, celoročná deflácia sa však neočakáva.
Po plánovanej úprave by sa valorizačný mechanizmus životného minima neuplatňoval v prípade, že by koeficient, ktorým sa výška životného minima upravuje, bol nižší ako jedna, alebo sa rovnal jednej. Jeho výška by tak ostala nezmenená.
Ministerstvo navrhuje účinnosť novely 30. júna tohto roka. Podľa Richtera je totiž dôležité, aby sa právna norma prijala ešte do júla, pretože nové životné minimum sa vždy vyratúva od 1. júla.
Rezort sa chce zároveň v budúcnosti zaoberať aj vypracovaním hlbšej analýzy nastavenia výpočtu životného minima.
