Slovensko v porovnaní prostredníctvom superindexu, ktorý je kombináciou štyroch renomovaných svetových indexov v stovke krajín sveta, kleslo o dve priečky na 38. miesto.
Autor TASR
Bratislava 14. apríla (TASR) – Na ekonomiku Slovenska negatívne vplývali zavedené opatrenia na zamedzenie šírenia nového koronavírusu. Vzhľadom na to, že pandémia ochorenia COVID-19 stále pretrváva, očakáva sa v súvislosti s obmedzeniami nepriaznivý vývoj slovenskej ekonomiky aj do budúcnosti. Podľa medzinárodných porovnaní pritom kvalita podnikateľského prostredia stagnuje. Slovensko sa preto musí zamerať na odstraňovanie byrokracie a neopodstatnených regulačných bariér, aby naštartovanie ekonomiky po pandémii bolo čo najrýchlejšie. Vyplýva to z materiálu Správa o stave podnikateľského prostredia, ktorý v stredu vláda zobrala na vedomie.
"V kontexte aktuálnych priamych i nepriamych negatívnych vplyvov na situáciu v SR je nevyhnutné sa neodkladne zamerať na odstraňovanie neopodstatnených regulačných a finančných bariér, byrokracie, nákladového a časového zaťaženia, na zabezpečenie stability a predvídavosti podnikateľského prostredia," uviedlo v materiáli Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.
Slovensko v porovnaní prostredníctvom superindexu, ktorý je kombináciou štyroch renomovaných svetových indexov v stovke krajín sveta, kleslo o dve priečky na 38. miesto, a to napriek tomu, že v dvoch rebríčkoch dostalo lepšie hodnotenie ako v predošlom roku. Hodnotenie sa zlepšilo v Indexe ekonomickej slobody (Heritage Foundation) a Doing business (World Bank). Na rovnakej pozícii sa umiestnilo v Indexe vnímania korupcie (Transparency International) a Rebríčku svetovej konkurencieschopnosti (World Economic Forum).
"Ukazuje to, že stav podnikateľského prostredia na Slovensku stagnuje, nehýbe sa, zatiaľ čo v iných krajinách dochádza k zlepšeniu. V dôsledku tejto stagnácie v aktivitách pre zlepšenie podnikateľského prostredia SR v celkových rebríčkoch klesá, je nižšie ako Česká republika a Poľsko, ale vyššie ako Maďarsko," pripomenul rezort hospodárstva.
Podľa materiálu je nutné, aby vláda pokračovala v strategických zámeroch, ktoré prijala v programovom vyhlásení, a v blízkej budúcnosti prijala aj ďalšie opatrenia, ktoré podporia udržateľný hospodársky rast a zvýšenie zamestnanosti. Prorastové opatrenia bude potrebné zrýchliť aj preto, že pandémia prehĺbila negatívne trendy, ktoré sa na Slovensku začali prejavovať už v roku 2019, keď došlo k zmierneniu tempa ekonomického rastu. Ďalším nevyhnutným krokom, ktorý prispeje k zlepšeniu podnikateľského prostredia je podľa MH zabezpečenie lepšej vymožiteľnosti práva a sfunkčnenie súdnictva.
Významným faktorom podnikateľského prostredia je výška dane z príjmu právnických osôb, ktorá patrí z pohľadu strategických investícií ku kľúčovým rozhodovacím faktorom. Rezort hospodárstva upozornil, že Slovensko má najvyššiu sadzbu tejto dane z krajín Vyšehradskej štvorky na úrovni 21 %.
Dôležitou oblasťou, ktorú investori zvažujú, je regionálna investičná pomoc. "SR v tejto oblasti taktiež stráca konkurencieschopnosť, a to najmä voči Maďarsku, predovšetkým v hraničných oblastiach s Maďarskom, ktoré v boji o potenciálneho investora ponúka regionálnu pomoc vo výške až 50 %, kým SR v týchto oblastiach ponúka 35 %," poznamenal rezort.
"V kontexte aktuálnych priamych i nepriamych negatívnych vplyvov na situáciu v SR je nevyhnutné sa neodkladne zamerať na odstraňovanie neopodstatnených regulačných a finančných bariér, byrokracie, nákladového a časového zaťaženia, na zabezpečenie stability a predvídavosti podnikateľského prostredia," uviedlo v materiáli Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.
Slovensko v porovnaní prostredníctvom superindexu, ktorý je kombináciou štyroch renomovaných svetových indexov v stovke krajín sveta, kleslo o dve priečky na 38. miesto, a to napriek tomu, že v dvoch rebríčkoch dostalo lepšie hodnotenie ako v predošlom roku. Hodnotenie sa zlepšilo v Indexe ekonomickej slobody (Heritage Foundation) a Doing business (World Bank). Na rovnakej pozícii sa umiestnilo v Indexe vnímania korupcie (Transparency International) a Rebríčku svetovej konkurencieschopnosti (World Economic Forum).
"Ukazuje to, že stav podnikateľského prostredia na Slovensku stagnuje, nehýbe sa, zatiaľ čo v iných krajinách dochádza k zlepšeniu. V dôsledku tejto stagnácie v aktivitách pre zlepšenie podnikateľského prostredia SR v celkových rebríčkoch klesá, je nižšie ako Česká republika a Poľsko, ale vyššie ako Maďarsko," pripomenul rezort hospodárstva.
Podľa materiálu je nutné, aby vláda pokračovala v strategických zámeroch, ktoré prijala v programovom vyhlásení, a v blízkej budúcnosti prijala aj ďalšie opatrenia, ktoré podporia udržateľný hospodársky rast a zvýšenie zamestnanosti. Prorastové opatrenia bude potrebné zrýchliť aj preto, že pandémia prehĺbila negatívne trendy, ktoré sa na Slovensku začali prejavovať už v roku 2019, keď došlo k zmierneniu tempa ekonomického rastu. Ďalším nevyhnutným krokom, ktorý prispeje k zlepšeniu podnikateľského prostredia je podľa MH zabezpečenie lepšej vymožiteľnosti práva a sfunkčnenie súdnictva.
Významným faktorom podnikateľského prostredia je výška dane z príjmu právnických osôb, ktorá patrí z pohľadu strategických investícií ku kľúčovým rozhodovacím faktorom. Rezort hospodárstva upozornil, že Slovensko má najvyššiu sadzbu tejto dane z krajín Vyšehradskej štvorky na úrovni 21 %.
Dôležitou oblasťou, ktorú investori zvažujú, je regionálna investičná pomoc. "SR v tejto oblasti taktiež stráca konkurencieschopnosť, a to najmä voči Maďarsku, predovšetkým v hraničných oblastiach s Maďarskom, ktoré v boji o potenciálneho investora ponúka regionálnu pomoc vo výške až 50 %, kým SR v týchto oblastiach ponúka 35 %," poznamenal rezort.