Bratislava 27. mája (TASR) – Vyvlastňovanie pri významných investíciách by sa malo zjednodušiť. Počíta s tým legislatívny zámer, ktorý dnes schválila vláda. Ministerstvu hospodárstva, ktorého agendu má dočasne na starosti šéf rezortu financií Peter Kažimír (Smer-SD), uložila predložiť návrh novely zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, meniaci zároveň stavebný zákon.

"V súvislosti s nedostatočnou pripravenosťou územia, opakujúcim a zvyšujúcim sa dopytom po existencii komplexne vybudovanej infraštruktúry, vrátane pozemných komunikácií a inžinierskych sietí na ploche o výmere 300 až 400 hektárov, na území Slovenskej republiky neboli v uplynulých rokoch umiestnené niektoré zahraničné investície v oblasti priemyselnej výroby," zdôvodňuje sa v zámere.

Zavedenie zmien je podľa materiálu predpokladom výrazného hospodárskeho rozvoja, ktorý má za cieľ nielen priamy nárast počtu nových pracovných miest, ale najmä potenciál naviazania sekundárnych dodávateľských vzťahov a nepriamych miest. Primárnou podmienkou rozhodnutia investora o novej investícii alebo pokračovaní v už zrealizovanej je totiž usporiadanie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam.

"Cieľom legislatívneho zámeru návrhu zákona je zabezpečiť predpoklady na vytvorenie tzv. strategických priemyselných a technologických parkov podnikom, ktorý je v 100-% vlastníctve štátu, a ktorého úlohou je predpríprava územia vrátane zabezpečenia potrebnej infraštruktúry," uvádza sa v dokumente.

Novela má riešiť proces usporiadania vlastníckych vzťahov dohodou, ktorý predchádza vyvlastňovaciemu konaniu. Vláda navrhuje aplikovať režim používaný pri doručovaní v správnom konaní. "Cieľom je eliminovať prípady, kedy sa vlastník zámerne vyhýba doručeniu návrhu na dohodu, čoho následkom nie sú splnené podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania," vysvetľuje predkladateľ.

Rovnako sa upravia prípady, kedy nie je potrebné pred začatím vyvlastňovacieho konania preukazovať bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou. Ide o situácie, keď je vlastník alebo jeho pobyt neznámy, prípady tzv. duplicitného vlastníctva, alebo je vlastník obmedzený vo svojom práve nakladať s nehnuteľnosťou.

Zároveň sa navrhuje, ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady, aby správny orgán určil náhradu v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej podľa znaleckého posudku a s požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Spory týkajúce sa len výšky náhrady sa tak presunú mimo konania a nebudú ho predlžovať.