Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu, ktorý už schválila vláda konštatuje, že výdavky verejnej správy na rok 2025 sú pod úrovňou limitu verejných výdavkov na tento rok.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 16. novembra (TASR) - Vláda nesplní limit verejných výdavkov, vypočítaný podľa nových európskych pravidiel, v tomto ani nasledujúcich rokoch. Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktuálnom hodnotení rozpočtu na roky 2025 až 2027. Ministerstvo financií (MF) SR v rozpočte očakáva budúci rok splnenie výdavkového limitu, neskôr bude potrebné prijať ďalšie konsolidačné opatrenia.
"Odhadujeme, že vláda nenaplní nominálne určené výdavkové limity v tomto roku asi o 300 miliónov eur, v budúcom roku relatívne o menšiu sumu 114 miliónov eur," vyčíslil predseda RRZ Ján Tóth. V rokoch 2026 a 2027 už rada očakáva prekročenie limitov na povolený rast výdavkov o viac ako dve miliardy eur, ak nebudú prijaté dodatočné opatrenia.
Výdavkové limity majú byť podľa nových európskych pravidiel kľúčovým nástrojom, ktorý má zaručiť zlepšenie stavu verejných financií v EÚ. Tento rok sa počítajú prvýkrát. Ich nevýhodou však podľa RRZ je, že výpočet je rovnaký pre všetky krajiny, a teda je zjednodušený a nerešpektuje špecifiká v rôznych štátoch. Dôsledkom je, že navrhované limity pre SR sú príliš štedré a nezaručujú stabilizáciu dlhu pod 60 % a deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v dlhšom horizonte. Kým EK odporučila rast čistých výdavkov o 8,1 % za štyri roky, po zohľadnení realistických predpokladov by ich rast za rovnaké obdobie mal dosiahnuť iba 4,8 %, vyčíslila RRZ.
"Jedno zo zjednodušení, ako Európska komisia (EK) napočítava tento limit je, že predpokladá, že dane voči HDP budú v budúcich rokoch stabilné. S predpokladom takto podľa nás vysokých daní vypočítala relatívne štedrejší výdavkový limit. Naša prognóza vývoja daní, ale aj prognóza ministerstva financií, ktorú sme označili za realistickú, je však v ostrom kontraste s týmto predpokladom," upozornil Tóth.
Obidve domáce inštitúcie podľa neho očakávajú, že výnos daní na Slovensku v pomere k HDP sa bude v nasledujúcich rokoch znižovať. Jedným z dôvodov je nastavenie legislatívy, ktorá počíta napríklad s postupným poklesom bankovej dane alebo dočasne navýšeného zdravotného odvodu. Niektoré spotrebné dane sú zase určené v pevných sumách a ich podiel na rastúcom HDP pri vyššej inflácii sa tak bude tiež znižovať.
Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu, ktorý už schválila vláda konštatuje, že výdavky verejnej správy na rok 2025 sú pod úrovňou limitu verejných výdavkov na tento rok. V ďalších rokoch by bez prijatia dodatočných opatrení rast čistých výdavkov prevyšoval stanovené limity, aj keď rozdiel by bol menší, ako očakáva RRZ - v roku 2026 o 345 miliónov eur a v roku 2027 o 1,9 miliardy eur.
"V súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky vláda predstaví v ďalších rokoch dodatočné konsolidačné opatrenia, ktorými sa zabezpečí dosiahnutie stanoveného rastu čistých výdavkov od Európskej komisie," avizoval rezort financií.
"Odhadujeme, že vláda nenaplní nominálne určené výdavkové limity v tomto roku asi o 300 miliónov eur, v budúcom roku relatívne o menšiu sumu 114 miliónov eur," vyčíslil predseda RRZ Ján Tóth. V rokoch 2026 a 2027 už rada očakáva prekročenie limitov na povolený rast výdavkov o viac ako dve miliardy eur, ak nebudú prijaté dodatočné opatrenia.
Výdavkové limity majú byť podľa nových európskych pravidiel kľúčovým nástrojom, ktorý má zaručiť zlepšenie stavu verejných financií v EÚ. Tento rok sa počítajú prvýkrát. Ich nevýhodou však podľa RRZ je, že výpočet je rovnaký pre všetky krajiny, a teda je zjednodušený a nerešpektuje špecifiká v rôznych štátoch. Dôsledkom je, že navrhované limity pre SR sú príliš štedré a nezaručujú stabilizáciu dlhu pod 60 % a deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v dlhšom horizonte. Kým EK odporučila rast čistých výdavkov o 8,1 % za štyri roky, po zohľadnení realistických predpokladov by ich rast za rovnaké obdobie mal dosiahnuť iba 4,8 %, vyčíslila RRZ.
"Jedno zo zjednodušení, ako Európska komisia (EK) napočítava tento limit je, že predpokladá, že dane voči HDP budú v budúcich rokoch stabilné. S predpokladom takto podľa nás vysokých daní vypočítala relatívne štedrejší výdavkový limit. Naša prognóza vývoja daní, ale aj prognóza ministerstva financií, ktorú sme označili za realistickú, je však v ostrom kontraste s týmto predpokladom," upozornil Tóth.
Obidve domáce inštitúcie podľa neho očakávajú, že výnos daní na Slovensku v pomere k HDP sa bude v nasledujúcich rokoch znižovať. Jedným z dôvodov je nastavenie legislatívy, ktorá počíta napríklad s postupným poklesom bankovej dane alebo dočasne navýšeného zdravotného odvodu. Niektoré spotrebné dane sú zase určené v pevných sumách a ich podiel na rastúcom HDP pri vyššej inflácii sa tak bude tiež znižovať.
Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu, ktorý už schválila vláda konštatuje, že výdavky verejnej správy na rok 2025 sú pod úrovňou limitu verejných výdavkov na tento rok. V ďalších rokoch by bez prijatia dodatočných opatrení rast čistých výdavkov prevyšoval stanovené limity, aj keď rozdiel by bol menší, ako očakáva RRZ - v roku 2026 o 345 miliónov eur a v roku 2027 o 1,9 miliardy eur.
"V súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky vláda predstaví v ďalších rokoch dodatočné konsolidačné opatrenia, ktorými sa zabezpečí dosiahnutie stanoveného rastu čistých výdavkov od Európskej komisie," avizoval rezort financií.
